14. marca 2016

Som približne 153cm "vysoká" a tieto prekážky zdolávam každý deň

Dobre varím. Teda, vraj. Neviem.
Je toho ale viac, čo robím dobre. Napríklad zvládanie situácií v tomto článku. A tí z vás, s ktorými si dovidíme do očí v priamej rovine to určite bravúrne zvládate tiež.

(zdroj)

1: Všetci si myslia, že som neplnoletá
Asi rok dozadu ma jedno dieťa úplne odrovnalo: "Ja by som ti tipol tak 14." Keď meriate meter a pol, len veľmi málo ľudí vám uverí, že ste už prekročili hranicu -násť.
Našťastie viem, že to so mnou nie je až také stratené, keď ma niekto osloví "teta". 


2: "Občiansky máte?"
Ten pocit, keď sa ma to opýta barman, ktorý je čerstvo po osemnástke. 
Ale to by si ma musel ešte cez ten pult aj všimnúť, že čakám v rade. Plnom podgurážených štyridsiatnikov, ktorí ma vždy predbehnú, pretože... "jaj, a teba som si tu ani nevšimol, no veď poď si ty objednať." Aspoň, že tak.
Človek aby sa pri kupovaní alkoholu do 30-tky cítil ako mimino...


3: "Celý?"
Aneb otázka každého druhého šoféra, keď nastupujem do autobusu a zabudnem podotknúť, že už nechodím na základnú školu.


4: Neviete si zohnať topánky
Pri výbere nových topánok padne obvykle veľa nadávok.
10 párov lodičiek, 10 párov botasiek a 10 párov žabiek? Houby! Ďakujete osudu, že je vám dopriate nosiť päť párov topánok päť rokov. Pretože nájsť napríklad lodičky s konfekčnou veľkosťou 33 až 35 je dôvod na oslavu. 

Najviac na svete ľúbite, keď sa vás niekto s ideálnou veľkosťou nohy snaží presvedčiť: "Ale veď nemôže to byť také strašné, skús hľadať ďalej." Nevrav, kde? Na internete asi nie, keď každý váš pár topánok má iný rozmer... A tak ste odkázaní šaty ladiť s teniskami, lodičkami, ktoré nosíte pol života alebo balerínkami z detského oddelenia (kde si, mimochodom, vždy poviete "wow", keď narazíte na niečo, čo je vám MALÉ). 

Vysvetlí mi inak niekto ten Popoluškin grif ako si nechať zadarmo vyrásť topánky z orecha? Skúšala som ich tiež pár rozdrviť a nestalo sa nič, ts.

Na fotke vidíte 35-ky.

5: Ani oblečenie
Myslíte tie XS handry, ktoré sa na mne tvária ako XL? Namiesto tých hábov si radšej rovno kúpim šaty. Výnimku tvoria jedine tričká s kapelami alebo králičkami, ktoré unosím ako nočnú košeľu.
Mimochodom, nohavice sú tiež veľmi zradný vynález, ešteže ich takmer nenosím. Nezávidím tým, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú obetovať svoje duševné zdravie dve hodiny v obchode ich hľadaním.
Vďakabohu za poslednú záchrannú zastávku v podobe detského oddelenia.


6: "To je táké zlááátéé"
Nepochybujem o tom, že budem túto vetu počúvať aj nasledujúcich päť rokov. Aj desať. A tajne snívam o tom, či nastane niekedy zlomová doba, kedy začnem byť braná ako dospelý človek počas toho ako vediem hádku vážnu debatu. Je ťažké sa s niekým hádať vymieňať si s niekým názory, keď sa na vás posmešne pozerá zhora. Aj keď je tá osoba možno mladšia, než vy.


7: "Ukáž nohu!"
Prvá veta, ktorú si zvyčajne vypočujem hneď po tom, čo si vyzujem topánky a sadnem si. Má to aj pokračovanie: "Nože stúpni sem, porovnáme... Ježiiiš, ty máš strašne malinkú nôžku." Fakt? To som nevedela. A keď sedíte vedľa niekoho, kto je posadnutý sladkými slovíčkami tak, že máte pocit, že zožral kilo cukru na obed, určite sa konverzácia posunie do bodu 6.


8: Na nákupoch


Každý je hotový z toho, keď sa niekto dostane na samý vrchol Mount Everest. Pre mňa je Mount Everest všetko, čo sa skladá z nejakých poličiek. A regály v obchodoch.

(zdroj)
doma mám na tieto účely aspoň stoličku... ktorá ale tiež nie vždy stačí

Mimochodom, kontrolovanie sa v zrkadielku na stojane so slnečnými okuliarmi - tiež nemožné. Vlastne kontrolovanie sa v akomkoľvek zrkadle vycapenom vyššie, než meter a pol, je nemožné. Preto mám vždy po ruke vlastné.


9: Role-play vianočný stromček
A takto vyzerám, keď sa z nákupov vraciam. Alebo, keď sa niekam chystám prespať. Nie preto, že by tie tašky boli také veľké, ale preto, že na mne vyzerajú dvakrát tak mohutne, než v skutočnosti sú.

(zdroj

10: Kariéra modelky je sci-fi
Pretože na kastingu by vás ani nezbadali.


11: "Nezmizlo ti niečo?"
No samozrejme! Väčšinou vec, ktorú v tom momente potrebujem ako soľ.
"Ale ak to chceš, najprv mi to musíš zobrať z ruky." 
*vystrie ruku, čo najvyššie ako to len ide*
Nikdy nemám väčšiu chuť zabíjať ako keď musím čeliť tomuto!

(zdroj)

Týmto sa dostávame ku skutočnému problému:


12: Nepoznáte, aké to je, byť od niekoho vyšší...
Už aj 12-ročné deti vás prerástli. 
Neznášate, keď človek so 165 cm o sebe prehlasuje, že je strašne malý.
Ete viac neznášate, keď musíte bežať maratón vedľa vašich vysokých kamarátov, ktorí len pridali do kroku. 
A úplne najúžasnejšie je, keď objekt, čo normálny človek prekročí, vy musíte preskočiť.
Vlastne nie. Najhoršia vec na svete je pás v aute, ktorý sa vám zarezáva do krku.
S hrou na lov ukradnutých vecí (viď predošlý bod) sa tak budete musieť zmieriť už po zvyšok vášho života.

(zdroj)

13: ...týmpádom nevidíte nič na koncertoch
Našli ste si úplne dokonalý flek, odkiaľ máte výhľad na stage aspoň na špičkách, keď zrazu sa priamo pred vás postavia tri dvojmetrové stromy. Tie s lepším zrakom sa otočia za vami s otázkou: "Vidíš cez nás?" Hej, celú panorámu, chlapci. Hlavne, keď aj po opýtaní stoja na mieste ako päť peňazí a nemienia si po zvyšok času ani zapogovať, aby sa tam aspoň niečo dialo!
Má to ale aj svoje výhody. Môžete sa bez problémov preskákať dopredu, pretože nikto včas nezistí, že tam ste. A tým, že ste takí spratní, ani nikomu nezavadziate. Niekedy sa dokonca nemusíte ani prepogovať, keď vás dobré duše pustia pred seba, lebo zistili, že im "niekto" naráža do chrbta.

Spratnosť má výhodu aj v bežnom živote:
Vmestíte sa úplne všade. Pod posteľ, do skrine, za strom, prejdete cez každú škáru. 
Vyspíte sa prakticky kdekoľvek (sedadlo v autobuse ani v lietadle nie je pre vaše nohy žiaden problém).
Sadnete si prakticky kdekoľvek. Aj tam, kde nie je miesto.
Môžete vyberať poštu zo schránky v bytovke bez použitia kľúčika. 


14: Nedotiahnete v hlbokej vode
Kým ostatní majú vodu v bazéne po plecia, vy sa topíte. Nedajbože, ak ste práve v mori, kde si dávate bacha na každú "malú" vlnku. Ale na druhej strane, máte aspoň väčší pôžitok z plávania. Pokiaľ teda vládzete. Lebo veľmi ľahko sa môže stať, že do vás niekto šplechne (alebo vás pohltí "malá" vlnka) a vtedy odratúvate posledné sekundy, koľko ešte budete žiť.


15: A čo tak relax vo vani?


Ak už sa v nej rozhodnem ležať, krčná chrbtica mi dá jasne najavo, že to bola chyba. Keďže takmer nedotiahnem na jej druhý koniec. Slovo "relax" tak v tomto prípade asi trochu stráca zmysel. Rovnako ako "vypnite pri večernom kúpeli a na nič nemyslite", keď musíte celý čas myslieť na to, aby ste neskončili s podobným osudom ako Titanic.


16: Skrátka, špičky sú váš najlepší priateľ
Kam sa hrabú baletky? My, škriatkovia, stojíme na špičkách takmer nonstop. No schválne, kto vynaloží viac fyzickej aktivity k tomu, aby mohol nazrieť cez kukátko na dverách?


17: "Ty si tak strašne chudá, treba ťa vykŕmiť"
Tak znova, po stodesiatytisíci krát. 
Predtým, než sa niekto bude hrať na odborníkov v medicíne: Mám 153cm. Týmpádom aj moja váha a obvod pása budú menšie, než u človeka o dve hlavy vyššieho odo mňa. Viac na zamyslenie by bolo, keby práve taký človek mal rovnakú váhu ako ja. Ja sa napchávam ako je deň dlhý, s jedením problém nemám. Problém majú skôr tí, ktorí majú neustále potrebu ma vykrmovať.

Nedajbože, ak im poviete, že cvičíte. "Ty cvičíš? A z čoho?" Nie z čoho, zlatko. Nechudnem. Keď už sa rozhodnem, že začnem cvičiť, tak pre spevnenie, pretože som ochabnutá ako saláma. Alebo skrátka preto, že po hodinke cvičenia sa cítim zdravšie. 

Mám pocit, že tieto múdrosti počúvam väčšinou od ľudí, z ktorých srší, že nie sú spokojní so svojou vlastnou postavou. Rada by som preto túto časť ľudstva utešila, že fakt nemám zástup milencov ako v reklame na Schaumu, len preto, že som štíhla.
A nie, nechcem pribrať.


18: Občas nestihnete niekomu odzdraviť
Pretože nie je vo vašom zornom poli a vy si neskoro všimnete, kto to bol. 

(zdroj)

A fráza "pozeraj sa mi do očí, keď rozprávam" vo vašom voľnom preklade znamená "dolám si krk".


19: "Ty si ale vyrástla!"
A na záver veta, ktorú ste nikdy nepočuli, ani nikdy nebudete počuť, ak ste na tom rovnako ako ja.

*

Aj keď v niektorých situáciách je to boj, beriem svoju výšku predovšetkým ako výhodu a nemenila by som... aspoň je občas sranda. :)

Dosť ma zaujímalo, s akými trablami sa vyrovnávajú vyšší ľudia, chcela som vás teda vyzvať, aby ste napísali vy článok o tom, aké je to byť presný opak mňa. Zhodou náhod ale presne o tom nedávno písala Dede z blogu Ježkovy voči, čo považujem za super, lebo patrí medzi moje obľúbené blogy a som rada, že tu môžem odkázať práve naň!



Je tu ešte niekto zákrslák?
Alebo máte opačný problém?

26 komentárov:

  1. Naprosto fantasticky a vtipně napsaný článek, který jsem přečetla na jeden zátah s úsměvem od ucha k uchu :-D
    No ale je fakt, že u hodně věcí mě nikdy nenapadlo, jak to musí mít složité člověk, který nemá 178 čísel. Hlavně bod s vanou mi způsobil těžký "aha moment" :-)
    Bebe

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj, vitaj Bebe, tvojmu blogu "fandím" už nejaký ten čas!
      To s tou vaňou je občas blbé, ale človek si zvykne... len si ju radšej nenapúšťam doplna. :D
      Som rada, že pobavilo, ďakujem za komentár. :)

      Odstrániť
  2. Já mám přesně ten opačný problém... Mám 173 cm a přijdu si jak žirafa, všichni chlapi mají kolem 180, vezmeš si lodičky jsi vyšší než oni... tvojí výšku bch brala okamžitě, vždy jsem chtěla mít 155cm a hlavně ty baby jsou nejvíc žádaný - jsou malý a musí se chránit a o to víc jsou roztomilý... já se svojí mega výškou a nohou 40 fakt nikomu roztomilá nemůžu přijít... Kéž bych byla jako Reese Whiterspoon...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej hej, verím, že ty prežívaš tiež dosť negatív... Vlastne každý to má nejakým spôsobom ťažké. :)
      Ja zas, čo sa týka lodičiek, tak v tých ultra mega vysokých ani neviem držať rovnováhu - neviem, či je to našimi krivými chodníkmi, alebo som fakt taká ľavá. Každopádne určite nezávidím ani tebe, že si musíš dávať pozor, čo si obuješ. :/
      No a k tej poslednej poznámke - áno, som si vedomá, že dosť mužom sa páčia nízke ženy, ale asi na to musíš mať aj ksicht, lebo pomýliť si ma v 20-tich rokoch, že mám 14, to asi fakt nie je úplne v pohode. :D :D

      Odstrániť
  3. Mám 155 cm takže tě naprosto chápu.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Inak, pravdupovediac... ani my "normálne" vysoké 165 to nemáme jednoduché. Čo sa týka oblečenia už vôbec. XXL vyzerám ako v nočnej košielke od staršieho brata, XL ako vestenická venuša...no čo ti poviem des a hruza.
    No mám obrovského 195 cm muža, ten mi aspoň dotiahne na veci schované vysoko. V práci som sa ale taktiež nepohla so schodíkmi. ČO už...
    O topánkach sa nechcem vyjadrovať, slzy sa mi rynú do očí. Hoc moja veľkosť je obligátnych 38, ale presne takú istú má 97 percent populácie s rovnakým vkusom. Nech sa mi páčia akékoľvek boty, v mojom čísle už bohužiaľ niet. Ale ak by som chcela o dva čísla menšie...Takže už roky si kupujem kompromisne to, čo mi ostane.
    Občiansky preukaz odo mňa pýtali naposledy v tridsiatke, dva týždne po tom, čo som nastúpila do kníhkupectva a šla som kúpiť mužovi cigarety. Rozplakala som sa od radosti, celá šťastná, prešťastná. A to bolo naposledy a ani nevieš aká rada by som bola...ale už nebudem :-(. Zostarla som :-(.
    No tie koncerty to je smola, ale stále sa našiel nejaký dobrák, ktorý ma vzal na koňa aspoň na chvíľu a ja som mohla hodiť svoju podprsenku na pódium, poprípade zakričať si na svojho obľúbeného speváka. Teraz na poslednom koncerte Halloweenu ale už nebol taký problém dostať sa do kotla a užiť si výhľad spredu.
    PSssst, na polovičný lístok sme cestovali dlho po tom, čo nám bolo osemnásť. Aké to bolo super, keď nám ostali peniažky na pivo :-).
    A vieš čo je úplne najlepšie?
    Dobrého veľa nevyrastie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak s tými topánkami by mi nikdy nenapadlo, že budeš mať problém s číslom 38. Dáva to ale logiku. U nás totiž 38 až 40 sú čísla, ktoré sa tu dajú najlepšie zohnať, tak možno tam u vás je to presne naopak. :) Topánky sú asi najhoršia vec, ktorá sa kedy dala kúpiť...
      S tým občianskym ti tvoj dobrý pocit verím, mne to teraz moc nelichotí, ale verím, že to ešte príde.
      Na koncertoch som ešte nikdy nebola na niekoho pleciach, dúfam, že raz sa mi to už podarí, len podprdu, žiaľ, hádzať nemôžem, lebo by som polroka zháňala ďalšiu. :D :D Ešte by som chcela zažiť "plávanie" v dave na rukách, to už si skúsila?
      Vidíš, nikdy by mi nenapadlo cestovať na polovičný, to znie dobre, len ja mám vždy nahnané, že mi to zistia. :D
      A pekná posledná veta!
      Ďakujem znova za koment, musím ti to už vrátiť, stále mám otvorený ten tvoj článok, ktorý si mi tu nechala v nejakom minulom komentári. :))

      Odstrániť
    2. To plávanie som zatiaľ neskúšala, ale rada by som to niekedy zažiť. V telke to vyzerá super, ale ja som ešte není taká veľká hviezda. To až keď mi výjde kniha a tak, potom výjdem niekam na pódium a nechám sa unášať mladými mužmi... až kým starú babu nešmaria na zem pred verejné toalety :-).
      Ty máš problém s podprdou? V celom meste som našla jednu jedinú kojacu podprsenku v mojej veľkosti H. A celý život (teda odkedy mi narástli) som s tým mala problém. Asi som jediná s veľkými kozami a malým objemom. Nevadí...
      Tak to cestovanie bolo ešte dávno dávno, v tej dobe hlbokého stredoveku sa to ešte nejako tak nekontrolovalo. A zdravý adrenalín nikdy nie je na škodu :-)
      A spokojne. Všetko má svoj čas. Veď ja sa aj nenahnevám :-). Ako, som rada za každý postreh i koment, ale poteší ma aj prečítanie :-).
      V tvojom veku prosím ťa som riešila iné veci ako oblbnúť systém na lacnejších lístkoch a tak :-D

      Odstrániť
    3. Prepáč za neskorú reakciu, aj keď jasné, blog neutečie. :)
      Ono "plávajú" v dave aj bežní ľudia, nielen hudobníci, ale to skôr asi na zahraničných festivaloch, kde je to bežné a kde nie je taká medzera medzi divákmi. Škoda... tu by asi hrozilo práve to šmarenie pred toalety. :D
      Hej, mám taký zvláštny problém, že mám fakt kratučký obvod hrudníka, niečo okolo 70 a prsia nemám úplne rovné, čiže na môj obvod vidím v obchodoch väčšinou úplne malé A-čka podprsenky. :D
      Tebe ale riadne nezávidím vyberanie podprdy, ty asi tiež patríš do klubu "neznášam nakupovanie", čo? Ja som si to o sebe uvedomila... že nenávidím viac ako hodinu stráviť hľadaním správneho oblečenia. :D
      Posledná veta, mimochodom, pobavila. :D

      Odstrániť
  5. Chcela som napísať, že s mojimi 165cm som tiež nízka, ale radšej mlčím lebo ma zbiješ :-D
    Ale nie, srandu si robím.. Problémy vysokých ľudí ale fakt nepoznám,lebo nie som vysoká (nie, nebi ma). Aké to je na koncertoch, v kine, na prednáške nič nevidieť, to poznám veľmi dobre. Celkovo nejak nechápem prečo si vysoký ľudia sadajú dopredu. Ja si sadám vyššie aby som nemusela lámať krk pri dívaní sa na prezentáciu v škole. Najviac mám problém ako už píše vyššie Ali, s veľkosťou oblečenia, keďže ja idem aj do šírky, nielen do nížky ("do nížky" - terminus technicus jak pán) :-D Kúpiť si nohavice, ktoré by mi sedeli v páse a zároveň v dĺžke, to sa mi od detských čias ešte nestalo. Tričká to je presne to s tou Venušou ako píše Ali. :-D Na druhú stranu aj tá šírka má výhody - v zime zahrejem a v lete vrhám tieň ;-) :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď jasnačka, aj keď ste o hlavu vyššie odo mňa (povedali by ste si, že to bude niekedy možné? :D ), stále nepatríte medzi vysokých ľudí, to vôbec...
      Prečo si vysokí ľudia sadajú dopredu tiež nechápem, ale predstav si ich chúďatká, že to by vlastne nikdy nemohli ísť dopredu. :D
      Mám pocit, že s oblečením máme problémy všetky, ktoré nemáme súmernú postavu 90-60-90, neviem, na koho tie handry šijú. A prosímťa určite nejdeš až tak do šírky, to len módny priemysel si myslí, že všetci majú vyzerať nejako rovnako. :D
      Vrhanie tieňa znie ako dobrý šport, posilňuje to svalstvo? :D
      Ďakujem za pravidelné komentovanie, cením si, keďže si niekde spomínala, že nie vždy sa ti chce. :) Ja tiež skoro vôbec nekomentujem aj keď za deň prečítam aj 10 článkov. :/

      Odstrániť
    2. No to by inak aj mňa zaujímalo, že kde berú tie modely na šitie oblečenia :-D U nás navyše ešte trocha dávnejšie otvorili jeden čínsko-taliansky obchod (taliansky tovar, čínski predavači = fakt vtipná kombinácia :-D ) a tam tie rifle to je děs.. XS veľkosť by si tam pripadala nadrozmerná :-D Neviem či som tam niekedy videla veľkosť 38 vôbec a ak aj hej, tak to bolo označené ako XL/XXL. Ja mám problém hlavne kúpiť si čokoľvek na gombíky - cez prsia to nezapnem ani omylom. Koľkokrát som si musela už kúpiť aj tričká XL kvôli poprsiu. Ja neviem, ale tak väčšina báb, ktoré nenosia XS-S, majú automaticky väčšie prsia, ale jaksi sa s tým neráta asi. A akože keby mám nejaké štvorky-päťky tak nepoviem pol slova, že neštandardná veľkosť, tak holt smola.. Ale s trojkami kozami aby som si vyberala šaty veľkosti L a neprepchala cez ne hrudník? Akože prosím? (to sa mi stáva celkom pravidelne inak - asi budem musieť ukazovať prsia svetu). No ja ozaj netuším pre koho to šijú. Občas mám pocit, že človek veľkosti L má proste smolu a má si kúpiť vrece od zemiakov a chodiť v tom :-/ :-D

      Odstrániť
    3. Prepáč za neskoré odpísanie, priznám sa, nechcelo sa mi venovať blogu. :)
      Tie modely tiež nechápem, lebo vezmi si, že my máme také a hentaké problémy, ale zas tie fakt vysoké dievčatá naopak hovoria, že sú im všetky veci krátke... Takže neviem, či existuje tvor, ktorý by bol ideálny model na tie veci. :D
      38 a XXL? Tak to je dosť veselé, sa s tým značením neserú. :D
      Gombíky chápem, tiež som kedysi (žiaľbohu na základke, kedy som prsia "nepotrebovala" :D :D ) mala podobný problém a kupovať si kvôli tomu väčšie veci je určite o nervy... Ale je pravda, že ja občas aj teraz zhrabnem šaty alebo top M, takže značením sa fakt dneska nedá riadiť.
      Vám "L-kám" ten život tiež nezávidím... asi by sme to mohli zhrnúť tým, že neznášame nakupovanie (oblečenia). :))

      Odstrániť
  6. Tak já mám 160 cm a taky mám občas problém s oblečením :-D
    Beauty by K.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Verím ti, tak ty ešte stále patríš medzi tie menšie, len ja konkrétne nemusím, keď niekto do 170cm až trpí komplexami, že je malý, zažila som pár takých dievčat. :D

      Odstrániť
  7. Já se hlásim z nadmořské výšky 182 cm! :D
    Každá velikost má něco, podle mě je to na jednu stranu i kouzelný, já jsem ráda vysoká, i když je můj přítel o půl hlavy menší (no a co! :D) Podle mě je lepší být vysoký nebo nízky, než takový standardní velikosti. My se aspoň zasmějeme nad tím, co nám život přinese :D. Hrozně se mi ten článek líbí, já třeba taky dosáhnu do poštovní schránky bez klíčku, heč! :D a ke kukátku se musím ohýbat. Haha s mojí velikostí bychom vedle sebe byly asi fakt vtipný :D.
    Moc se ti to povedlo:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, toto isté aj mne napadlo, že my ako extrémy máme každý deň dobrodružný! :D To o tej schránke bude asi skôr kvôli tenkým prstom, nevadí. :D
      Čo sa týka tvojho priateľa, tak pokiaľ vám to nevadí, tak je to potom všetko úplne jedno. :)
      Inak my dve vedľa seba, to by bola fakticky dosť sranda. :D
      Ďakujem za pochvalu článku!

      Odstrániť
  8. Tenhle článek se ti moc povedl, je fajn že to svým způsobem bereš s humorem, ale na druhou stranu věřím, že je to někdy nevýhoda, ale jak se říká, co je malé to je hezké :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pravda, s humorom ide všetko ľahšie. :) Akurát keď si tak zaspomínam, v detstve som trochu prežívala, že ma všetci prerástli. Ale aspoň som mala nádej, že "raz vyrastiem tiež". :D

      Odstrániť
  9. Tak toto je aj u mňa. A to mám tých 161 cm. A i tak, každý mi tipuje 14-15. Každý mi vraví aká som chudá, či držím dietu, aleob či nejem. Tieto kecy mám najradšej. Ešte by som doplnila, že je problém dotiahnuť na pedále v aute. :-D A s oblečením je to tiež ťažké, nič si na seba neviem kupiť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým vekom si pobavila - neviem, prečo pôsobíme tak krpato. :)
      Hlášky o našich stravovacích návykoch sú o nervy, každý nám asi vidí do kuchyne, no...
      Vidíš, tie pedále by mi ani nenapadli, to bude tým, že nemám vodičák. Ale dobrý postreh! :D
      Ako vidím, s oblečením tu máme problém asi všetky. :D

      Odstrániť
  10. Článok ma veľmi pobavil!:) Ja mám zase opačné problémy, som celkom vysoká, meriam 176 cm a ak mám byť úprimná, niektoré z týchto vecí ti aj celkom závidím!

    Saja Frey blog

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to som rada. :) A verím, že aj ty to nemáš v živote ľahké, vždy sa niečo nájde... skús si prečítať článok od Dede, na ktorý som hodila odkaz (v poslednom odstavci), možno sa nájdeš v niečom z toho. :D

      Odstrániť
  11. Ja vám nizkym ženám záávidim to, že s 10 cm opätkami nie ste najvyššie všade na okolí. Ja som totiž opačný extrém - mám 183 cm a keby si dám 10 cm opätky, tak sa takmer nevojdem do dverí :-D S bodom 1 a 2 som sa nikdy nestretla, ved asi kvoli výške mi každý tipoval viac rokov.
    Bod 4 a 5, tak to je problém len s niektorými kúskami. V dnešnej dobe už bez problémov zoženiem dostatočne dlhé rifle, alebo aj veľkosť topánok, akú potrebujem. Jediné s čím mám stále problém sú saká a bundičky, pretože pri veľkosti 38 sú mi všade krátke rukávy....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To zase nezávidím ja vám, vyšším babám. :) Keď nájdem dobré lodičky, tak to vždy poteší, keď ich môžem aj nosiť. :D Ale celkovo si uvedomujem, že obidva extrémy (vysokí aj nízki ľudia) vždy čelíme nejakým prekážkam. Asi nám to bolo nadelené, aby sme sa nenudili. :D
      Tie saká a bundy ti verím, tiež som si všimla, že tie rukávy akosi nie sú úmerné dĺžke... aj mamku mám vyššiu a s týmto má takisto problém. Ktovie, na aké postavy to v skutočnosti je?

      Odstrániť

Ďakujem za prečítanie článku. Ak sa rozhodneš zanechať tu reakciu, budeš odmenený/á pamlskom v podobe mojej odpovede.
Muc!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...