24. februára 2016

18 vecí, pri ktorých sa chytám za hlavu

Prvý článok na túto tému ešte z roku 2014 je jeden z najčítanejších na tomto blogu, čo je celkom sranda, lebo to bolo celé v podstate len o hubovaní a mojich trošku vyšších nárokoch na okolie, než by som možno mohla mať. Keďže takéto hubovanie ma však nesmierne baví, spísala som ďalších 18 faktov a situácií, ktoré ma vytáčajú.

Nejako som sa rozšupla, ani neočakávam, že to niekto prečíta celé, ale ja sa poteším, ak si prečítate zopár bodov, ktoré vás najviac zaujmú. A nezabúdajte to nebrať príliš vážne... Keď používam v článku ukazovacie zámená, neznamená to, že nimi mierim priamo na teba. :)

(zdroj)

1: "Meníme menu, nie cenu"
Vtip roka. V čínskych obchodoch ste si kedysi oblečenie kúpili za ledva 100 Sk, i keď to bol nepadnúci topík s nápisom "disco 1979" a vytiahnutými nitkami. Rovnaký topík s nápisom tam ale dnes nájdete za 15€, aj grátis s tou vytiahnutou nitkou. Za 15€ ste si pred niekoľkými rokmi mohli kúpiť tenší kabát. Podobné kabáty vidím dnes v čínskych obchodoch za 60€. Pýtam sa, je toto normálne?


2: Photography stránky na Facebooku
Situácia, ktorú sme s pár ľuďmi preberali už pred 5 rokmi (áno, pamätám si to :D ). Prečo ľudom, ktorí si kúpia zrkadlovku, sa automaticky vbombarduje do makovice myšlienka, že majú patent na fotenie? Že v momente, ako im kuriér podá do rúk krabicu s tým ťažkým hovädom, sa im začala kariéra profesionálneho fotografa? Nerozumiem sa do fotografovania po odbornej stránke, ale určite viem, že nejakú random makro fotku s kvietkom dokážem spraviť aj ja. Zakladať si preto FB stránku... prečo? Aha, lebo obyčajný fotoalbum na mojom osobnom profile by už nepôsobil tak dôležito.


3: Kreativita a "umelci"
Nadviažem na predošlý bod. Nepripadá vám, že dnes už môže byť umelec každý, kto nakreslí jabĺčko na výtvarnej výchove? "Kreatívny" je už každý, stačí si kúpiť antistresovú omaľovánku. (Ja si tiež síce nejakú plánujem kúpiť, ale v živote by mi nenapadlo, že by som vyfarbovaním mohla rozvíjať kreativitu. Pecka!) Slovo umelec mi miestami už evokuje zneuctenie tých, ktorí nimi naozaj sú. Predsa to, že si kreslím, neznamená hneď, že mi vesmír nadelil osud umelca, ale že sa o to môžem pokúsiť. 
V literárnom svete je to ešte smutnejšie, nepáči sa mi, že o pár rokov už pomaly každý bude mať vydanú svoju knihu. 
A o hudobnej sfére sa radšej nevyjadrujem, aj keď talentov je stále veľa, vždy ma prekvapí nejaký nový "skvost". Hlavne taký umelo vytvorený, ktorý opisujem v bode 7, cieľom ktorého nie je zaujať, ale nahrabať do vrecka.



4: Prístup mladých k internetovým celebritám
A s "umelcami" súvisí aj tento fakt. Blogeri a youtuberi sú ľudia, ktorí mi sprostredkúvajú istú formu relaxu na internete. Považujem ich za ľudí, ktorí proste majú svoju záľubu. Čo som ale nečakala, že raz budem musieť porozumieť tomu ošiaľu okolo. Chcieť od nich podpis, toto fakt?? To sa teraz mám blázniť a pýtať si podpisy aj od všetkých členov školského basketbalového klubu, len preto, že ich je trochu vidieť? Preboha... proste stáť hodinu v rade na autogram od človeka, ktorého považujem za úplne obyčajného ako som ja?! Možno je to tým, že sme väčšinou rovesníci s odstupom pár rokov, lebo inak nevidím zmysel v zrovnávaní ich slávy so slávou hudobníkov, hercov a pod. Nepovažujem to za to isté. 
Tiež nezabúdajme, že Youtube malo pôvodnú myšlienku úplne niekde inde (ak si spomínate na to obdobie, kedy si tam každý chodil pozerať len vtipné kompilácie mačiek, romantické klipy o vašom obľúbenom hercovi,...). Keď som narazila na prvé vlogy, pripadalo mi to ako ďalší typ videí, pri ktorom sa proste zasmejem. Nikdy by mi ale nenapadlo, že by som tých ľudí raz mala považovať za "niečo viac", len pretože sa skrátka zviditeľňujú. Hlavne, ak točia videá, ktoré pre mňa nie sú absolútne ničím prínosné, je to celé len o challenges, tagoch, vlastne o cudzom živote - čo fakt nechápem, ako toto môže získať takých oddaných odoberateľov.
Stručne mi ešte napadlo čosi k blogerom: Tí, ktorí sledujú súťaž Blogerka roku, vedia, že niektorí z tých, čo to tam akožeodborne hodnotia o blogovaní nemajú ani páru a slovo blog bola pre nich úplná novinka. Ako, prosím vás, môže takýto človek hodnotiť takú špecifickú súťaž? A hlavne, aký to má zmysel byť mediálne známy bloger, keď tí, čo o ňom iba čítajú niekde v novinách, vlastne ani NEVEDIA, čo to je vôbec blog? O reportážach s blogermi v TV ani nehovorím. O tých spevákoch aspoň verejnosť vie, že spievajú.


5: Vtipy o konzumácii králikov
A) Naozaj nie je vtipné, keď od niekoho musím počúvať jasnovidecké predpovede, vďaka ktorým viem, že sa môj ušiak raz akože ocitne na niekoho tanieri. 
B) Obzvlášť, keď som to počula už dvakrát. Trikrát. Tisíckrát. A koľkokrát ja budem ešte musieť opakovať, že dokola omieľaný vtip už nie je vtipný?

(zdroj)

6: Mám právo vyjadriť svoj názor vs. Tvoj mám v rici
Konkrétne:
"Všetci máme právo na názor, tak čo si vôbec dovoľuješ do mňa skákať, môžem si hovoriť čo chcem."
x
"Nezaujímajú ma názory ostatných, sú mi ukradnuté."
= jeden a ten istý človek.
Najčastejšie som toto videla na rôznych stránkach, kde sa riešili povrchnosti ako móda a podobne. Alebo určite ste už videli na FB niekoho, kto si tam pridá hlboký citát na nejakom melancholickom obrázku, a týka sa presne týchto blbostí: musíš vyjadrovať svoje názory; ignoruj názory ostatných - neodporuje si to trochu?
Pokiaľ ja viem, tak rovnako ako je veľmi dôležité nehanbiť sa vysloviť svoju myšlienku, je ešte dôležitejšie vedieť aj vypočuť. Pretože rovnako, ako máte právo vyjadriť sa vy, majú ho aj ostatní a nie je nutné ich za to pomenovávať najrôznejšími nadávkami. Ako môžeme chcieť, aby nás ľudia počúvali, keď toho nie sme schopní my? Môže sa stať, že vďaka svojej hluchote voči okoliu raz bude aj to okolie hluché voči nám... 


7: "Rockeri/metalisti sa všade vtierajú"
Chápem, že extrémizmus vo fanúšikovaní akéhokoľvek žánru je nepríjemný a všade vyhlasovať ako je môj hudobný vkus najsamlepší, je dosť narcistické. Mne sa len nepáči ako sme v určitých situáciách odsúvaní na vedľajšiu koľaj: 
-Keď sme si v škole občas pustili v malej skupinke nejakú rockovú/metalovú pesničku, hneď sa na nás uprelo pätoro ďalších pohľadov s tým, nech tú sračku okamžite vypneme. 
-Niektorí hudbu počúvame viac cez slúchadlá, aj doma. 
-Nikto tiež nechápe, keď mu poviete, že nechodíte na diskotéky, a ÁNO, fakt chodíte aj von, len proste nie na takéto akcie. 
Na druhej strane ale: 
-To, že 80% triedy si púšťalo rádiové hity, ktoré nás absolútne nezaujímali, bolo úplne v poriadku. 
-To, že tie songy boli pustené vždy naplno a pár jedincov pridalo aj falošný spev, malo byť asi tiež tolerovateľné. 
-To, že v každej prdeli je diskotéka, a koncert raz za rok, máme asi tiež prehryznúť. Uvedomme si, že kluby sú mestami strašne málo podporované, pretože takú hudbu nikto nepočúva a nejdú z toho prachy.
 Koľkí z tých, čo chodia na diskotéky, by pravidelne navštevovali koncerty? Tipujem, že nikto, tak prečo by malo byť divné, že ja nechodím na tancovačky? 
A vrchol všetkého je, že všade, kam ideme: bary, kúpalisko, potraviny, obchodné centrá... je pustené rádio. Ešte raz niekde započujem 3x denne "ja néľutujéém jeedinú chvííííííľu s tébooou", tak asi porodím. Prehrýzť sa týmto vnucovaním hudby sa musíme prakticky každý deň. Tak kto dokelu sa vtiera? 
Nezávisí od toho môj život, haha, ale odmietam počúvať pesničky, ktoré sú pred pustením do éteru ešte testované, či sa budú verejnosti páčiť (áno, fakt sa to robí). Čože pred pustením... aj pred zložením samotným! Rádiový hit vzniká väčšinou zo štyroch totožných akordov, ktoré sú vyhodnotené ako najobľúbenejšie, navyše vzniká napr. vtedy, keď je spevák na koncertnom turné, čiže on si tam dopíše maximálne text, aj to úplne nezmyselný. Totálny biznis. Preto pozor, neodsudzujem žánre samotné, len ten (dovolím si to nazvať) hudobný odpad v našich komerčných rádiách, ktorý nemá vôbec čo dočinenia s hudbou. Určite odporúčam pozrieť si o tom tento kratučký článok s (pre mňa šokujúcim) videom, a kto má náladu na niečo komplexnejšie, prečítajte si tento.

Inak, samozrejme, uvedený žáner bol len príklad, išlo mi hlavne o zdôraznenie rádiových hitov a tie môžu byť otravné pre kohokoľvek, kto si hľadá hudbu sám. Ani ja nemôžem povedať, že som jednoznačný "rocker", to je blbosť.

(zdroj)

8: "Si jedináčik, nie si zvyknutý/á deliť sa o veci"
Doteraz som neprišla na to, odkiaľ všetci nabrali, že toto je pravda. My s mamou sa buď o niečo podelíme, trebárs aj o keksík, alebo si kúpime každá pre seba a nie je problém pochopiť, že keď je toto raz jej obľúbené sladké, tak jej to neuchmatnem a naopak ona mne. Myslím si, že je to hlavne o výchove a o povahe jedinca. Súrodenecké bitky podľa mňa tiež nie sú nejakým znakom schopnosti deliť sa. (Myslím tým súrodenectvo, kde sa dve deti trhajú o jeden cukrík.)
Ja sa hlavne nedelím o kozmetiku na citlivé oblasti, napríklad na oči a pery. Jediný raz som si na základke od spolužiačky požičala ceruzku na oči, a na druhý deň som ich mala zhnisavené tak, že som musela ostať doma. Nikdy viac! Len je smutné, že mnohé stále nechápu, že za tým, prečo im tú kozmetiku nepožičiam, nie je lakomosť. 
A neznášala som ani požičiavanie mojich milovaných serepetičiek z papiernictva, pretože častokrát som ich pred požičaním videla naposledy, alebo sa mi vrátili zničené. Nepochopím to, ja som strašne drevený človek, ale požičanú vec som sa snažila vždy čo najviac v poriadku vrátiť, a vlastne áno, hlavne vrátiť...


9: Rady o tom, o čom by sme (ne)mali blogovať
V poslednej dobe sa nejak rozmohlo hovoriť o tom, čo je otrepané, a čo nie je. Nie je to jedno? O kozmetike, knihách či cvičení je založených už mnoho blogov, ale tie vytrvalejšie vždy prežijú. Mnohí blogeri motivovaní len spoluprácami a číslami v štatistike po pár mesiacoch končia. To, že niekoho nebaví konkrétna téma neznamená, že by mala úplne zaniknúť. 
K tej kozmetike - ja si rada čítam aj o tom istom produkte viackrát, pretože každá tá baba má inú pleť a týmpádom si mám možnosť vybrať, ktorej budem veriť. U mňa to v tomto prípade je hlavne o človeku. A o ušetrených peniazoch, v neposlednom rade. Rovnako aj fotky sú u každého inak osvetlené, a pod. 
Aj keď chápem, že ľudí nahlodávajú skôr tí blogeri, ktorí o niečom napíšu 5 a pol vety a pridajú k tomu fotku z netu... to veru nemá rád asi nikto.


10: Oslovovanie neznámych rovesníkov
Perie sa s tým tiež niekto, alebo som jediná retardovaná? S niekým náhodným sa dáte do reči a teraz neviete: tykať, či vykať? Pretože vyzerá, že oveľa starší nebude, možno o 5 rokov. Ja mám hlavne šťastie na to, že keď niekomu tykám, pozrie sa na mňa ako na debila, že mi tykať predsa nedovolil (nezabúdajme, že na letmý pohľad nevyzerám na svoj aktuálny vek :D )... Alebo keď vykám, pozrie sa na mňa znova ako na debila a zasmeje sa, prečo hrám formu. V tom lepšom prípade. V horšom prípade radšej nepoužívam zámená. V tom najhoršom zo seba pre istotu nevydám ani hlások. Vo všetkých prípadoch si pripadám ako debil aj reálne, takže je to konieckoncov asi fuk. :D

(zdroj)

11: Ďakovanie za komplimenty
"Dnes ti to pristane". Ehm. Ok. 
*Päť sekúnd myšlienkových pochodov:
Ako na toto odpovedať? Reči typu - aléé kdeže zlatino, tebe viac - nevediem. Pri poďakovaní a úsmeve si zas pripadám ako attention whore, ktorá dostáva komplimenty každý deň. Pritom to tak ani nie je. Len mám divný prízvuk. Ale sakra, veď on/a to nemyslel/a zle... Pri tej pochvale sa na mňa usmial/a, mám sa usmiať aj ja? Len zas, ja keď sa v takýchto situáciách usmejem, vyzerám fakt ako zberač lajkov. Ale bez úsmevu zas pôsobím nepríjemne dôležito. Ach, prdím na to.*
"Ďakujem."


12: "Červený rúž potrebuje každá žena"
Alebo ako sa zahrať na ovcu, level začiatočník.
Nikto nepotrebuje nič okrem toho, v čom sa sám cíti najlepšie. Niekomu stačí len dodať odvahu, to áno, ale niekto sa skrátka necíti v každom aktuálnom trende. Síce sú ženy, ktoré len pociťujú hanbu nosiť výrazné odtiene, ale sú ženy, ktorým sa to jednoducho na sebe len nepáči. Ani žiadne iné odtiene červenej. Ani koralová. Ani na jeseň. Rovnako ako mne svetlé odtiene ružovej. Ani na jar. Naopak, maminu si neviem predstaviť, že by nosila iný odtieň ako ružový. Teraz som si spomenula, že ani ILoveMakeup nenosí červené rúže a pozrite, ako jej to pristane aj bez toho. :)


13: Chlapi sú svine. Ženy sú svine.
Vrámci srandy ok. Ale dennodenne počúvať zúfalé ženy v okolí, alebo kedysi spolužiačky v škole ako stále nadávajú na všetkých chlapov, lebo keď ich frajer je sviňa, tak sú svine predsa všetci... alebo je sviňa, pretože im nezaplatil nejakú kravinu... k tomuto si ani neviem rýpnuť. Avšak, aj keď sa stáva, že ľudia sklamú v podstate naozaj bez príčiny, občas sa musíme sebakriticky zamyslieť, či predsalen sme v tom až tak nevinne. Pokiaľ to nie je niečo strašné, stačí ubrať trochu nároky. Zamyslieť sa - "nie som akosi sebecký/á, nerúbem už trochu vysoko?" 
Si tak hovorím, že práve pre toto šeredné správanie nás mimozemšťania nikdy nenavštívia. Ilustračný obrázok by sedel aj na nasledujúci, 14. bod.

(zdroj)

14: Ako Slovák na potulky šiel (ku susedom Čechom)
Všimla som si to, keď sa značná časť mojich slovenských kamarátov odsťahovala práve do Česka. Ja rozumiem, že slovnú zásobu máme trochu rozdielnu a sú slová, ktoré si musíme medzi sebou preložiť (no aspoň je pri tom sranda). Alebo keď to situácia vyžaduje, keď nechcete robiť problémy so svojou rodnou rečou, rozprávate v jazyku krajiny, v ktorej sa nachádzate. 
Ale, panebože, písať si už aj statusy v češtine? Prečo to robíte? Možno je to mnou, že to nechápem, ale i tak nerozumiem, prečo by som sa mala úplne preprogramovať na iný jazyk už aj v súkromnej sfére. A obzvlášť, keď vidím, že tá veta má aj tak chyby, to je poriadne úsmevné. 
Aj v opačnom prípade, kedy Čech je na Slovensku, si radšej vypočujem jeho češtinu, než pokus o slovenčinu, však veď vám rozumiem. Ani Poliaka nebudem nútiť, pokiaľ sa vieme ako-tak dorozumieť.
Zoberte si, že Maďari na juhu SVK veselo švitoria po maďarsky, a to ich jazyk ani nie je slovanského pôvodu. To ja osobne považujem za väčší problém. Predsa to je už obrovská jazyková bariéra! (A nie, nerozumiem im ani slovo, aj keď primitívnymi jedincami sme stále nazývaní ako "Maďari", ktorí sa, mimochodom na celom SVK nachádzajú len na hranici.) Ale prečo sa tak striktne vyžaduje, aby Česi rozprávali po slovensky, a Slováci po česky, aj v situáciách, kedy to proste netreba? 
Navyše baví ma ako medzi nami vznikajú stále nejaké konflikty. Sme taká maličká diera vo svete, ale riešime medzi sebou také plytké vtákoviny, že je to až vtipné. 
Ideme sa pozabíjať za to, kto má lepší preklad filmu/seriálu. 
Kto má krajších mužov, ženy. 
Krajší jazyk (nerozumiem vašej sprostej češtine, nerozumiem vašej "maďarčine"). Umelcov. Po novom aj youtuberov. 
Stále čítam nejaké slovné výmeny o tom, ktorá z krajín je celkovo lepšia. Viete čo, poďme sa hádať o tom, kto má viac nasraté v hlave. Ale súťažme ako jednotlivci, nie vrámci štátov. 

Na záver ešte myšlienka, ktorá ma rozosmiala. Spomenul to nejaký čitateľ na stránke o gramatike, na ktorú si už, žiaľ, nespomeniem:
Čech je na Slovensku rok a říká, Slovák v Česku týždeň a tiež "žíká".


15: Opovrhovanie vulgarizmami
Nadávam. Nie ako dlaždič, nenahrádzam každé slovo vulgarizmom. Ale sami uznajte, že niekedy nie ste nahnevaní, ale totálne nasratí. Ľudia sú niekedy viac, než "šibnutí". Keď je raz niekto kokot, tak si nezaslúži byť pomenovaný hlupák. Nie všetko je "blbosť" a nie všetky veci sú len "nanič". Nadávky určujú vo vete dôraz, ktorý sa jemnejším slovom nahradiť nedá, aspoň ja som na to doposiaľ neprišla. Zato sa na mňa nemusia všetci pozerať ako na turistickú atrakciu, že ako dievča som si dovolila takúto nehoráznosť.
Mimochodom, možno práve vďaka tomu dôrazu sa decká pred pubertou cítia tak husto, keď každé ich druhé slovo je nadávka, ktovie. 


16: Poúčanie človeka s úzkosťami
"Alé, nebuď negativista, nemysli na to, usmievaj sa, ži pozitívne..."
Jasné.
Takto.
Pocity úzkosti prežíva každý jeden človek, keď sa cíti byť neistý. Keď nevie ako určitá situácia skončí. Tieto pocity sa ale stávajú poruchou, keď vznikajú aj pri bežných situáciách. Často dokonca úplne bezdôvodne. Je to fyzická reakcia, ktorá nezávisí od vašej nálady. Predstavte si, že to, čo bežný človek prežíva pred ťažkým testom, prežíva človek s úzkosťami každý deň. Búšenie srdca, nekontrolovateľný dych, bolesť v hrudníku, ťažkosť v žalúdku, nesústredenosť. 
Aj keď si celý čas pripomínate, že to nechcete a všetko je v poriadku, príde to samo. Predstavte si, že sa to dovalí - len tak - popri tom, ako niekam kráčate a máte plnú hlavu toho, aby to na vás nebolo vidno. A v tom vás niekto pozdraví, častokrát ste si pod tlakom ani nestihli všimnúť, kto to bol. Pokus o bezchybné pôsobenie znova nevyšiel.
Aspoň už viem, čo to sakra je, snažím sa to znášať a chápem všetkých, ktorí to prežívajú. Dnes ma už neprekvapí, že sa mi úzkostný stav privalí dokonca v momente, kedy som s vývojom situácie spokojná, čiže so šťastím to fakt súvis nemá.

Ak aj nebudete čítať celý tento článok, prečítajte si, prosím, túto jedinú radu, ktorá sa môže zísť pri fungovaní s vašimi priateľmi. Lebo múdry z neba nikto nespadol, ale vy už budete: Rovnako ako chrípka či zlomená noha neurčuje vašu povahu, ani úzkosť nie je vôbec o povahe. My nepotrebujeme manuál a citáty o tom, ako žiť. To nás deptá ešte viac! 
Potrebujeme len pochopenie, že rozumiete tomu, že je to len duševný odpad, ktorý príde a odíde, ale nemá nič spoločné s naším charakterom. My sa totiž vždy cítime skôr trápne, že počas úzkosti pôsobíme tak odmerane, pre mnohých namyslene. Ak na niekom vidíte, že sa mu zrazu nejako ťažšie rozpráva, nikdy mu nepovedzte nič v zmysle "veď kúsok radosti do toho života".  My sami vieme, že sme chvíľku nepríjemní, aj nás serie, že to nemá žiadnu logiku.
PS: Našla som o tom ešte tento text v angličtine, síce pochybujem, kto by to po mojom románe ešte čítal :D, ale možno to niekoho z vás zaujme.

(zdroj)

17: Kariérizmus
Uvediem príklad - Moma nedávno zverejnila video, kde hovorí, že sa chce zameriavať na budovanie kariéry a neznáša mienku, že žena by mala stáť za hrncami. Jasné, nebudem jej to vyhovárať, každý máme na to svoj pohľad a myslím, že väčšina by s ňou súhlasila. Mne to príliš sympatické nie je. Venovanie sa samej sebe je dôležité, ja sama som v tomto trochu egoistka, to áno. Ale zároveň si nemyslím, že starať sa o chlapa je proti srsti. My tiež podvedome hľadáme muža, ktorý by nás chránil a z ktorého vyžaruje rešpekt, a nie že nie. Oni zase hľadajú niekoho, kto sa o nich bude starať. Nehovorím, že celý život máme postávať v kuchyni a pri práčke, ale keď raz nemám trpezlivosť niekomu občas aj navariť, tak prečo si vlastne hľadám chlapa? Navyše z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ak pripravujete jedlo spolu, môže to byť dokonca sranda.
Podľa mňa je to tak trochu dané, že žena sa má starať o seba a o domácnosť... Veď predstavte si, že by to bolo naopak práve ohľadom toho ochraňovania... že chlap by bol, s prepáčením, zo všetkého posraný a žena by ho bránila pred všetkými nebezpečenstvami. :D
Rovnako si myslím, že keď nám chce muž s niečím pomôcť, nemali by sme ho zakaždým odmietať, len preto, že máme hrdosť. Veď tým narúšame ich ochranársky pud a vlastne aj našu ženskosť. V kútiku duše aj tak dúfame, že nám ten zaváraninový pohár pomôžu otvoriť, aj keď sme to odmietli. Vlastne by sme mali byť rady, že o nás niekto zakopol. Keby sme boli také extra samostatné, nesnívali by sme stále o princoch, nie? Mne sa zdá stále prirodzené aj to, že žena má nižší plat. Neznamená to, že sme niečo "menej", ale nejako nemám ani tú potrebu si dokazovať, že som niečo "viac".
Vážme si to, že sme ženy, a nesnažme sa nasilu vyrovnať našim polovičkám, oni sa tiež nesnažia vyrovnať nám... Tak prečo si to ešte stále toľko žien nevychutnáva?


18: A nakoniec klasika - exempláre na Facebooku:
1.) Závisláci na prednej kamere:
Nebol by jediný deň, kedy by ste na svojej nástenke nenarazili na nejaký autoportrét. Zobrazujúci zakaždým tú istú osobu, samozrejme. 70% priestoru fotky zaberie jej ruka držiaca telefón, a nemôže chýbať nejaký drsný citát, ktorý má asi dodať tváričke správnu atmošku, neviem. Nasledujúci deň sa vám zjaví v podstate takmer totožná narcistická fotka s tou včerajšou (predvčerajšou, predpredvčerajšou, či spred týždňa), mení sa len citát, alebo je tam napísané srdečné venovaníčko "táto foto je pre vás, lebo vás najviac ľúbim". Vôbec z toho necítiť žobranie o lajky, že.  Celkovo nechápem tú guráž každý boží deň si fotiť ksicht, capnúť na to nejaké srdiečka, hovadiny, zverejniť to a zbierať slizké pochvalné komentáre. PREČO??? My sme za tých 24 hodín nezabudli, ako vyzeráte, nemusíte brať názov "Facebook" doslova a neustále nám cpať na oči váš face.
2.) Vyšší vývojový stupeň predošlého bodu - smutné selfies:
Dajme tomu, že človek z 1. bodu má nízke sebavedomie a potrebuje si ho vykompenzovať častým fotením sa. Ale čo si chce vykompenzovať osoba, ktorá sa fotí so smutným ksichtom, nedajbože so SLZAMI? Fotiť sa, keď plačem, to vážne?! 
3.) Trpitelia:
"Život je strašne na hovno. Dobrí ľudia vždy trpia najviac..." "Och, čo sa ti stalo? Vieš, že mne sa môžeš vypísať!" "Nič, nerieš." Proste nič. NERIEŠ. Dofaka, tak citovo nevydieraj ľudí hentakou trapošinou, keď ich potom ešte trápnejšie pošleš do teplých krajín! Pútanie na seba týmto spôsobom je absolútny vrchol.
4.) Páry:
Všetci vieme, že spolu chodíte, nemusíte sa pripomínať na internete každý deň. Kadejaké 15-riadkové ďakovačky by ste si mali vedieť povedať hlavne osobne, nie dokazovať si to v statusku. Asi chápem, "ďakujem, že existuješ blablabla" pôsobí lepšie, keď to číta všetkých 300 priateľov. Ale poviem vám tajomstvo: Aj tak vieme, že v skutočnosti sa vkuse hádate kvôli úplným kravinám, 5x ste sa rozišli a 5x ste sa dali znova dokopy. 

(zdroj)

*

Snáď som nepôsobila príliš agresívne - to, že mám na niečo kritický pohľad neznamená, že na celý život sa pozerám cez čierne okuliare. ;)



Zhodli sme sa v niečom?
Čo, naopak, vy vidíte inými očami?

17 komentárov:

  1. Jak já se pobavila =D
    1. to se ti zdá.platy šli nahoru a to i ceny.vy už se máte líp než my ;)
    2. Taky to nechápu a hlavně mi to přijde zbytečné si kupovat nějakou zrcadlovku =D Blog fungoval, funguje a fungovat na obyčejným kompaktu a poslední půl rok fotím jen na mobil =D a všichni ochají jak mám krásné fotky =D
    3. největší hardcore jsou ti co udělají jednu čáru na plátně a prodá se to za milióny, to nežereš jako =D
    4. Já tomu taky nerozumím a dělají se nějaký utuberingy =D a oni pak brečí jak se ke své blogerce nedostali =D proboha je to člověk ne hvězda =D ničím nevyniká, nic nevytvořila, nikomu neulehčila každý den
    5. Neee tohle je nekonečný cyklus... já už na to odpovídám "a co kdybych si dala tebe na smetaně?" "to snad nemyslíš vážně?!" " proč by ne, chytrý stvoření bude žít (králík), ale bude o jednoho debila na světě míň, prokážeš tak světu službu"
    6. To prostě nepochopíš, já se těm lidem vysmívám a mám z nich opravdu prdel =D
    7. Mě teda rádio nevadí, ale některý songy taky nemůžu slyšet.ten co zmiňuješ neznám... ale chápu jaká je to pro tebe frustrace
    8. mám bráchu a o věci se dělit neumím, takže je asi někde chyba =D Já su holt materialistická mrcha a klidně to přiznám =D
    9. O někomu fakt radí? Jako když blogger sám napíše "kašlu na to a to" tak ok, ale někomu radit? to snad ne
    10. s tím problém už nemám, ale v tvých letech jsem s tím taky bojovala... teď to vždy nějak vyplyne a nebo se s tím prostě už neseru a jeho zkoumavý pohled mám někde =D
    11. taky neumím, prostě ne... já nejčastěji odpovídám na půl huby "no jasně..." =D a pak na plnou hubu řeknu děkuju, ale myslím si svoje =D
    12. No ILM bych zrovna nevyzdvihovala, u někoho kdo ze sebe začal dělat veledůležitého bloggera chce likes (viz bod předtím) mi je úplně jedno jakou rtěnku nosí...Nemusí jí nosit každá, ale opravdu každé sluší je to jen o zvyku a o tom si najít tu svou
    13. každej si někdy zakleje "vy chlapi jste takový egoistický prasata"... ale ne furt,vždyť bez nich neumíme žít
    14. To opravdu někdo dělá? To snad ne... Mě jen opravdu sere, že nám okupujete Brno a ještě si kolikrát na nás v naších podnicích otevíráte hubu, že ať vypadneme... Doprdele jste v našem městě, chcete tady studovat, protože Vaše vláda Vám sere na vysoký školy, tak aspoň držte klapačku a chovejte se slušně... Když dojedu já k Vám, tak se tam taky neroztahuju a nechovám se jak kdybych tam byla rodilá. Za mě, ale prostě už bychom si měli přestat hrát na naši bratia/bratři... Jsme od sebe desítky let, tak prostě přiznejme, že jsme dva cizí státy... nejvíc mě to sere u hokeje "tak jim to přejte, jsou to naši bratia", doprdele nejste a rozdělení jste chtěli především vy... Není to zášť vůči Vám, ani tím neříkám, že nesnáším slováky, ale prostě jste pro nás cizí stát jako jakýkoliv jiný stát v eu a to mám rodinu na slovensku. Jen máme tu výhodu, že si rozumíme... jenže to už taky mine... dnešní děcka to neovládají. Nemusíme chodit daleko - můj muž vám nerozumí. Nechápe slova jako dofrasa, hoci apod a na slově zelí je úplně v prdeli =D Samozřejmě si z něj dělám srandu =D někdy vědomě, někdy nevědomě.Některé slova použiju ve slovenštině, protože prostě to slýchávám od mala a ani si to neuvědomím.
    15. Joooo to taky slyším furt "Jsi dáma neměla by jsi mluvit jako kanál", jasně, že na plese nebudu říkat "tvl včera jsem..." Nebo na firemním večírku... ale jednou se mnou žiješ a když mi ta lžička z toho odkapávače 4x spadne, tak je to prostě "do piče už!"... měli by se s tím naučit žít =D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 17. No tak tady se neshodneme.Všechno rovným dílem.Dneska vaříš ty, zítra já. dnes králíka zavíráš ty/zítra já.Dnes jdeš s košem ty/ příště já. dnes vesíš prádlo ty/ příště já.Tak jsem to zavedla. Ano může má být ochranitel a žena být tou křehkou... Řekněme si však, že když ženská doma chodí v teplákách a nenamalovaná, tak by to neochraňoval ani bodyguard.Žena musí být ženou stále v každém momentu. vstát dát se do pucu a být ženou svého muže, pak se o nás bude starat... Já dělám některý věci naschvál. Zvládla bych je, ale aby se cítil důležitě a jako, že bez něj vlastně nedokážu ani žít, tak ho požádám o pomoc... To máš vidět jak se pak cítí =D
      18. se vším souhlasím, je to na facku

      Promiň za vyčerpávající komentář

      Odstrániť
    2. No, tak idem konečne odpisovať, ďakujem za komentár, vyčerpávajúce sú naj! Aspoň na nich vidno, že to ten človek fakt čítal. ;)
      1. Je to možné, len ja bývam v jednom z najhorších regiónov na Slovensku, tak možno práve preto to vidím takto... napríklad na západnom SVK už tí ľudia fakt žijú trošku iným životom... Napríklad pár ľudí z mesta, odkiaľ som, odišli do Plzne a teraz si pochvaľujú, že plný košík potravín ich tam vyjde akosi lacnejšie, než u nás. :D
      2. Tiež fotím mobilom... kompakt a mobil na blog aj podľa mňa stačí. :)
      3. Presne tak. :D
      4. Mne ten utubering prišiel ako fajn nápad, v tom prípade, že by si tí youtuberi vyskúšali vystupovať pred reálnym publikom... len to, ako sa to zvrhlo, sa mi mega nepáčilo... fajn by to bolo, keby to bolo hlavne o tom ich programe. Však ani hudobníkov nejde 1000 fanúšikov zvalcovať po vystúpení kvôli podpisu. :D
      5. No comment, vieme o tom svoje.
      6. Väčšinou sú to také pipinky, alebo veľkí drsňáci.
      7. Tak akože ja si tiež vypočujem aj niečo z rádia, keď tam dajú nejakú staršiu pesničku, alebo sa tam zhodou okolností objaví niečo, čo počúvam... Hipsteri by plakali, že ich obľúbenec je už "too mainstream", ja som rada, že konečne počujem niečo pre mňa. :D :D
      8. Materialistka jedna. :D Ale tak to som aj ja... ale je to trochu iné, než sa o jedináčikoch hovorí.
      9. Áno, našla som niekoľko takých, ktorým vadilo, že sa píše na určité témy... momentálne aj ja mám rozpísané kozmetické články, tak som zvedavá na ten hate. :D
      10. Práve ten skúmavý pohľad nejako neviem prehryznúť. :D Na druhej strane, dnes ma nejaká dievčinka oslovila "teta" a to mi teda prišlo fakt zvláštne keď sa cítim ako embryo. :D
      11. Ťažká situácia. :D
      12. Tak ako ja verím, že to pravidlo o červených rúžoch si nevymyslel len tak niekto, že to asi bude pravda - skôr mi šlo o to, že niekomu sa ani samotná červená farba príliš nepáči, aj mimo kozmetiky. Inak ILM sledujem hlavne kvôli recenziám, veľmi teda nesledujem to dianie okolo žiadnych blogerok, ale hej, všimla som si, že vy dve sa už nekomentujete. :)
      13. Jasné no, práve zato som napísala, že vrámci srandy, alebo keď sme fakt nasraté... Ale tu mám skúsenosť, že sa s tým už mega preháňa. :/
      14. To fakt niekto hovorí, že aby ste vypadli? :D To sa mi už nepáči... Tak jasné, keď už niekam idem, tak sa aj snažím trochu prispôsobiť... Ale kokos, to by som ani Slovákovi nepovedala, nech vypadne od stola, a tak. :D Inak súhlasím aj s tým bratstvom, každý nech sme sám za seba. Mne jedine vadí to, že Slováci tam väčšinou strácajú akoby svoju identitu, fakt nevidím dôvod, prečo by sa moji bývalí kamoši/spolužiaci mali so mnou baviť teraz po česky. A platilo by to aj naopak samozrejme... si predstav, že máš niekoho, kto je rodený Čech a zrazu začne komunikovať slovensky a s chybami. :D
      15. Presne, keď už raz niečo spadne, alebo spadneš ty, tak to nie je "panebože". :D :D
      17. Tak toto áno, vy v tom máte systém... Tiež by sa mi nepáčilo, keby chlap nerobil vôbec nič a hlavne ak by to odo mňa očakával a nevážil si toho. V tomto bode mi šlo skôr o extrémy, kedy tá žena už miestami pôsobí fakt ako muž svojím správaním. Inak to o tej pomoci ma pobavilo, viem si toho tvojho predstaviť, aký je z toho šťastný. :D :D
      18. Amen!
      Tak ešte raz vďaka a ja idem konečne odpísať aj na tvojom blogu. :D

      Odstrániť
    3. Nevím no, u nás už i ve zprávách běží, že lidi v Bratislavě se mají líp než brňáci a dosahují už na pražáky...
      Když jsme u toho vykání/tykání... mě ani tak nevadí, když mi někdo vyká... holt nejsem nejmladší a třicítka je za dveřmi, ale kurva neříkejte mi PANÍ! Na to jsem fakt alergická a okamžitě toho člověka opravuju a sjedu ho právě tím pohledem =D Mám snad někde na ruce prsten? (nenosím žádný, o to jednodušší to je) tak co mi říkáš paní? Až se nějaký muž konečně vysloví, tak mi říkej paní, teď jsem pro tebe SLEČNA... a hlavně v práci mě to vytáčí!
      Ano, už se to stalo plno mým kamarádům... Prostě slováci se tady chovají, jak kdyby jim to patřilo... vlezou do kavárny a začnou řvát na celé kolo a když jim řekneš, ať se uklidní, že člověk chce klid (jsme kavárenská velmoc - jako Brno - tady se lidi v kavárnách učí, připravují do práce a mají pracovní schůzky v kavárnách), tak ti řeknou "nechť máš problém, choď do riti", tak čí je to do prdele město?! Plno podniků je už jen čistě slovenských... Začíná mi to tady představovat Mallorcu, kde mají Deutch strasse nebo tak nějak a jsou tam jen němci...
      Taky nechápu proč by jako někdo měl mluvit druhým jazykem, aby zapadl... Když si rozumíme. Jasně, že ve Švédsku nemůžeš mluvit česky =D ale tady? Pokud to bude tak pokračovat, tak opravdu ještě jedna základní škola (jako jedno děcko co prošlo dalším ročníky na základce, chápeš mě, jedna generace) a nebudou umět slovensky ani slovo... Ono je sakra rozdíl, když máš dvě národnosti v sobě...
      Jdu číst komenty =D

      Odstrániť
    4. Pardon, nechala som si to az na dnes, zacala som byt nejaka unavena, tak idem na to :D aj ked bez diakritiky, som na mobile :D

      Tak Bratislava u nas je ako stat v state, zivot tam je uplne odlisny nez v inych castiach Slovenska :D, aj ked nemyslim to v zlom, je to super, ze aspon niekde je to fajn.

      Tak to je sila s tymi kaviarnami... Ale chapem, niektori slovenski chlapi su dost prasata aj tu, tak si tuto vlastnost asi beru so sebou. :)

      Odstrániť
  2. Díky za článok:
    1.) Tie ceny vytáčajú aj mňa. Ja som síce prestala všetko preratávať na SVK, ale aj tak sú tie rozdiely očividne. Minimálne mobil za 1 SVK, a teraz je mobil za 1 eur. Na zabitie
    2.) No čo ti poviem, okolo máme samých umelcov. Podaria sa dve fotky a už otváram galériu :-)
    3.) Detto. Mne zakazovali kresliť už v MŠ. Ale keď sa pozerám na moderné umenie, mám pocit, že tie moje obrázky boli oveľa krajšie a hodnotnejšie :-)
    4.)Ja som asi už stará, ale mňa tí youtuberi nejako neberú. Rada si prečítam zaujímavý článok, pozriem vtipné i poučné video, ale pozerať na niekoho kto hodinu žvaní o niečom...mám pred sebou ešte pár rokov života, viem ich stráviť lepšie
    5.) Ja som vegetariánka, takže mňa celkovo vtipy o tom, že "žeriem" trávu zvieratám ap. vedia nasrať
    6.) Ak je niekto idiot, nepomôže mu ani keď mu napľujeme do tváre. A s niektorými ľuďmi je lepšie nekomunikovať a nevenovať im čas, kvôli nášmu duševnému zdraviu :-)
    7.) JA sama som rockerka, viem o čom hovoríš. Ja tiež neznášam toho "neľujtujeeeem..." až do snov sa mi to dostávalo, a nevedela som to odtiaľ vyhodiť za nič. Ešteže si viem stiahnúť hudbu do MP3 a počúvať čo ja chcem
    8.) Ja som z veľkej rodiny, takže som toto nepočúvala, a delíme sa doteraz o všetko. Ale doma mám jedináčika, a tiež počúvam že sa nebude vedieť deliť. Hold, to je asi údel :-)
    9.) Za rady poďakujem a myslím si svoje
    10.)Aj mne toto lezie na nervy, vykať či tykať? Ja som síc trochu staršia ale tiež mi vadí ak my vykajú. Cítim sa tak staro...mali by sme mať jednotné označenie, ale čo my s tým narobíme?
    11.)Nerada dávam komplimenty, ale ešte neradšej ich prijímam. Tak sa poďakujem a mením tému
    12.) Ja som rúž doteraz nemala a nemienim na tom nič meniť.
    13.) Ľudia sú svine, a nezáleží na pohlaví. Ako my pristupuje k iným, tak oni pristupujú k nám. Ale poteším, časom sa to zlepší. Tieto reči som počúvala do tridsiatky. Potom utlo :-)
    14.) Hej toto milujem aj ja "som přímo z Přahy" a kecy o tom, že oni musia říkat, kvôli ich práci. Mala som tam bratranca a rozprával po slovensky aj keď na škole učil, a vôbec nemal problémy, že by mu nikto nerozumel. Len si z neho robili posmech, keď si išiel vytlačiť niečo na tlačiarni. Oni tlačia niekde inde :-)
    15.) Ja nadávam o dušu a čo? Akurát mi vadí, ak niekto za každým slovom povie piči...:-)
    16.) Každý má niekedy deň blbec...pretože potrebuje vyventilovať. To sú emócie, tie nás robia ľuďmi. A sama viem, že ma kecy o kráse sveta vytáčali. Ale zas, keď som bola zamilovaná a svet bol krásny, musela som každého presviedčať o tom, že život je fasa. Toho sa asi nezbavíme :-)
    17.) Ujedaného najväčší krajec. Poznám množstvo žien, čo tieto blbosti rozprávali na počkanie. A dopadli ako posledné slúžky...takže bacha na svoje priania...život ma veľmi zvláštny zmysel pre humor :-)
    18.) Od istého času sa na FB tými "svojkami" roztrhlo vrece. Na tom asi najlepšie vidíme, že človek je z opice, opičí sa po ostatných a zabúda byť sám sebou. Aj toto skôr či neskôr prejde a príde niečo nové. Snáď nie horšie :-)
    A tak teda

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za takýto komentár a teším sa, že sme sa zhodli!
      1. Tiež mám pocit, že 1€ má dnes hodnotu jednej koruny. :D
      2. Veď toto, už aj galérie strácajú na svojej hodnote.
      3. To s tou MŠ pobavilo :D, ale dnes by si s tým možno aj uspela.
      4. Mám pocit, že dlhé články čítajú skôr ľudia zvyknutí na knihy, alebo aspoň dlhé články z odbornejších webov.
      5. Ja síce vege nie som (prieči sa mi hlavne jesť králičie mäso), ale ak by som bola, tak sa mi tiež priečili tie "vtipné" poznámky, ktoré nemajú nič spoločné s názorom.
      6. Debilovi nevysvetlíš, že je debil. :)
      7. Aj mne sa o ňom snívalo, asi to má fakt nejaký psychologický efekt. :D
      8. Ja som si síce tiež všimla, že niektorí jedináčikovia tú "lakomosť" majú v sebe, len je škoda, že kvôli nim sú zaškatuľkovaní všetci...
      9. Tak tak.
      10. Napr. tebe vadí vykanie, iným zase naopak - mám návrh, dajme si na čelo ceduľu, že ako by sa nám páčilo, aby nás oslovovali. :D Som inak rada, že aj ty si za jednotné označenie, mne sa to vždy páčilo v angličtine, že všetci sú "you".
      11. Zmena témy je dobrý nápad, nabudúce to skúsim.
      12. Veď to, každému podľa chuti. :)
      13. Tak to sa teším, ak je to naozaj tak, lebo teraz je to fakt otravné. :)
      14. Tlačiareň. :D Inak pravda, tvoj bratranec je jasný príklad, že všetko sa dá.
      15. To už je fakt otravné, potom to stratí taký ten správny dôraz. :)
      16. To bude asi večný kolobeh. :)
      17. Tak to je zaujímavé, ale veru môže byť, že s nimi život takto vybabral. Lebo ja zas poznám páry, kde žena neberie starostlivosť ako povinnosť, a ak si to ten muž váži (a občas aj pomôže, alebo aspoň poďakuje), tak vlastne nemajú v tomto problém.
      18. Dobrá poznámka s tými opicami. :D To som aj ja zvedavá, čo zase príde.
      Uf, ďakujem za prečítanie článku a dobrú noc. :)

      Odstrániť
  3. Wau uplne super clanok najvisc milujem tie duckface jak kazdy vycapuje na fb a pod tym take vety typu alebo ked si niekto mily fb s dennicom :-D alebo tie smutne clanky ako ho nic nebavi ale teraz naknovsie kazdy dava clanky o cviceni ako sa ma.spravne cvicit a podobne len na tych babach nejako nevidim nic je to ,,len clanok,, :D ja som stale zastanca toho ze my zeny sme vacsie svine ako muzi :-P najlepsie na tom je ze moj chlop je vegetarian a ja nie takze sem tam sicvymenime nazory ale inak ok , v style hudny som tiez ina pocuvam dnb dramac reggae a taketo :D

    www.teenmumy.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten duckface je hrozný... Ja som myslela, že to už konečne "vymrelo", ale stále sa niekto nájde a dodá k tomu ešte nejaký citát, aby to pôsobilo dospelo. :D
      Vidíš, to s tými smutnými článkami je dobrý postreh... že jedno obdobie sú tí blogeri smutní, a keď začne letieť iná téma, ako aj to cvičenie, tak všetci sú zase spoko. :D :D Ale to som zbadala hlavne u takých, ktorí píšu furt len o tom, čo vidia u ostatných.
      Inak tie ďalšie články... o tom, že ako správne cvičiť a na postave to ani nevidno... to som si ani nejako neuvedomila, ale určite som narazila na také blogy, len ty si to tak pekne zhrnula. :D
      Každý je svojím spôsobom sviňa, len asi každé pohlavie v niečom inom... Na ženách sa mi nepáči to "vydieračstvo" s peniazmi. :) A sranda s tým vegetariánstvom, väčšinou poznám prípady, kedy vegetariánka je žena. :D
      A k tej hudbe, noo DnB a reggae asi tiež tak skoro v rádiách nenájdeš. :/ Máme smolu, budeme všade chodiť so štupľami na ušiach. :D
      Ďakujem za komentár a aj pochvalu na FB! Inak tvoj blog mi je nejaký známy, tuším som na ňom už bola, idem kuk. :)

      Odstrániť
    2. Ale inak som si spomenula, že RádioFM má párkrát do týždňa (či len raz? neviem :D ) takú reláciu, kde púšťajú len DnB... teraz si nespomeniem, ale majú to vypísané na ich stránke. Nie som si istá, či je to Signal alebo Wilsonic, len reku keď mi tak napadlo, tak ti odporučím. :D

      Odstrániť
    3. presne som si spomenula ked som si citala prvý kometár ze radio FM sem tam ked si zapnem radio tak tam hraju taku hudbu, pači sa mi alternatívne radio je ine :D ale ja zase take tie komercne nepocuvam ako je E2 :D :D
      DAKUJEM ♥

      Odstrániť
  4. To som sa opäť raz krásne pobavila.. Najlepší je bod o facebooku a lajkohoničoch. Sa divím, že tí ľudia sedia vôbec pri počítačoch, veď im je najlepšie pred zrkadlom. Ale hej, poznám tiež pár jedincov, ktorí stokrát za deň musia vycapiť svoj fejs na celý svet, lebo veď inak by sme zabudli ako vyzerajú... A najlepšie je, keď babenka dopíše - bože, dnes vyzerám hrozne.. aha , hej jasné, asi preto je to dnes tvoja už 25. fotka, čo sem dávaš, lebo si škaredá jak noc... vôbec si nehladíš ego a nehoníš nad lajkami od kamošiek.. Jaaaj bože, na facku takýto ľudia.. :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je super, že si sa pobavila. :)
      Lajkohoniči, to je dobrý názov, ja som celý čas premýšľala ako pomenujem celý ten 18. bod, ale toto je dobré. :D :D
      Ja nechápem tú potrebu... proste každý deň, čo im to dáva do života... Ja som si dneska fotila ksicht kvôli tomu, že chystám článok o rúžoch, tak nech ich vidno reálne na perách, ale fakt to je taký divný pocit... V tom zmysle, že si neviem predstaviť to následne len tak hodiť na facebook, lebo veď nech lajkujú. :D
      Vidíš, to o tom kritizovaní samej seba, že "dnes vyzerám hrozne", mi ani nenapadlo spomenúť... ale tak od toho je tu diskusia. :) Vtedy už dávam fakt že *facepalm*, hlavne z tých následných pochvál - "ale veď si krásna moja"... ach. :D Že si to tí "chváliči" ešte neuvedomili.
      Ďakujem zas a znova za návštevu a komentár, som rada, že sa páčilo! :)

      Odstrániť
  5. Úplne súhlasím s vydávaním knihy, vždy som chcela nejakú napísať, ale teraz mi príde, že by si ju aj tak nikto nekúpil, pretože ju nenapísal youtuber... Tiež som Slovenka, ale statusy si píšem po česky, pretože tu žijem 12 rokov a navyše od útleho detstva a nepotrebujem sa ešte aj kvôli tomu cítiť rozorvane. :D Inak si vegetariánka? Pretože ak nie, potom nechápem, čo ti vadí na králikoch, keď prasa, kura... zješ. Och a večných a ešte k tomu uslzených trpiteľov tiež neznášam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď toto, s tými knihami o youtuberoch sa to nejako zvrhlo. Nechápem, prečo by mali všetci písať knihy, keď mnohí z nich vo svojom voľnom čase nepíšu, youtube je o vytvorenie show, ale to, že niekto vie rozprávať do kamery neznamená, že vie písať...

      Vegetariánka nie som, ale voči králikom mám vzťah od detstva, mne sú tie zvieratá blízke spôsobom, ktorý ti veľmi neviem opísať, pre mňa sú to také moje súkromné "posvätné" tvory, aj keď chápem, že z hľadiska vegetariánstva to nedáva význam. :D Od malička som si ulietavala na rozprávkach o králikoch, plyšových králikoch, všetko muselo byť s králikmi. Dokonca vraj kým som ešte "neprišla na svet", mamina nosila nočnú košeľu s králikom, takže u mňa to začalo už od doby, kedy som o tom ani sama nevedela. :D A niežeby mi vadilo, že niekto ich konzumuje, ale nech mi to nevykrikuje, chápeš... Nepovažujem za vtipné, keď každý, kto uvidí môjho králika povie aký by bol super na obed. Ide o ten princíp, že my králikári to počúvame fakt dosť často a tí ľudia si stále myslia, že je to vtipné. :)

      Trpitelia sú kapitola sama o sebe, nechápem aký má význam písať si do statusu, aký hrozý mám život... keďtak, porozprávam sa o tom s niekým, koho to bude aj zaujímať... Pripadá mi, akoby tí ľudia očakávali, že im pod ten status zareaguje niekto konkrétny, a keď to náhodou nie je on, tak ho odpálkujú.
      Ďakujem za ti komentár, pekný zvyšok večera! :)

      Odstrániť
  6. Taky nemám ráda ty "vtipy" o konzumaci králiků, ale třeba i dalších mazlíčků. A také souhlasím s tím YT.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, nechápem, čo sa ľuďom zdá na tom vtipné. :)

      Odstrániť

Ďakujem za prečítanie článku. Ak sa rozhodneš zanechať tu reakciu, budeš odmenený/á pamlskom v podobe mojej odpovede.
Muc!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...