5. apríla 2015

Králiček ako (veľkonočný) darček? Prosím, nie...

V prvom rade sa ospravedlňujem tým, ktorí to tu trochu stalkujú, že nepridávam v poslednom čase nič osobnejšie, no verte mi, momentálne môj život je tak rutinný, že to nestojí za nejaký dlhší zmysluplný článok.

Pravdepodobne o mne už viete (a tí, ktorí nie, tak teraz), že súčasťou môjho života sa stal chov škrečkov a králikov. O jednom z týchto zvierat dnes bude reč. Stále sa vám to zdá nelogické, prečo som proti kupovaniu týchto zvieratiek práve cez Veľkú noc, kedy by to - paradoxne - mohlo mať svoje "čaro"?


V prvom rade vám chcem napísať, že rozhodne nechcem, aby tento článok bol len synonymom prázdnych, ľahko dostupných rád na internete. Nemám veľmi v obľube čítanie citátov a premúdrelých viet, ale sú dve veci, ktoré naozaj platia, a to, že nikto múdry z neba nespadol, a že si niektoré situácie uvedomíme na vlastných chybách. Tuším, že v závislosti od toho, ako je môj blog na každom voľnom pixeli posiaty králikmi vás to asi dosť prekvapí, ale ani ja som nebola vždy príkladnom v ich chove...

K napísaniu tohto článku ma vlastne motivovalo nedávne upratovanie izby. Vyhadzovala som zbytočnosti, napr. staré zošity zo základnej školy. Z tohto bordelu som vyťažila zdrapy papiera s nejakými žvástami, ktoré som si tajne zosmolila počas nudných vyučovacích hodín.
Medzi nimi som však našla rozprávanie, resp. príbeh (cca 8-10r. starý, podľa písma), na ktorý som úplne zabudla. Pri čítaní ma však zvieralo v hrdle.


Písala som tam o svojom prvom králikovi, čiernom Muckovi.
Králiky na mňa vždy pôsobili tajomným, magickým dojmom, hlavne na fotografiách -  veď sú s kúzlami a klobúkmi vlastne aj spájané :)). Zároveň mi však pripadajú ako ostražité, bojové duše, múdre, stále v pozore. Veď len keď prejdete v prírode okolo takého divého ušiačika, len čo vás zočí, utečie. Podľa mňa je skvelé, že práve po kráľovi zvierat - hrozivom levovi - je práve králik toto milé zvieratko, síce tiché ako voda, ale s osobnosťou veľmi bohatou, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá...

Keď si to tak uvedomím, s králikmi som spätá vlastne celý život - kým som čakala na príchod na svet, mama vraj nosila nočnú košeľu s králikom, celé detstvo som mala najradšej rozprávky s králikmi, mám tu plno králičích plyšákov - no, nebola som spätá so živou podobou týchto tvorov. Asi to bol dôvod, prečo som nejakého chcela a musela som silou-mocou jedného vlastniť. Tak k našej škrečkovskej zostave pribudol Mucko, o ktorom nám predavačka povedala, že väčší už nenarastie (typické).

To sa, pravdaže, ako vždy v rodinách s deťmi ukázalo ako kameň úrazu. Klietka bola Muckovi stále menej postačujúca, rodičom liezlo na nervy jeho hlučné chlipkanie z napájačky a hryzenie mreží (králikári určite vedia, čo myslím). Pochybujem, že nám vtedy došlo, že sa týmto spôsobom pravdepodobne pýtal prebehnúť sa. A keď aj, tak to poznáte - ten zajac robí bordel, ten zajac všetko hryzie, ten zajac tak páchne, ten zajac... Takže bol dosť svojho času zatvorený v klietke... Pamätám sa, že jeho hnev ma pomerne rozrušoval, no keby som ho náhodou pustila behať na dlhšie, mala by som problém z toho, čo všetko by zasa stihol potrhať. Možno som mala byť viac priebojnejšia, čo už, mala som asi 11 rokov... Pritom, keď si spomeniem ako sme ho s ocinom chodili venčiť na trávnik, zakaždým bez vôdzky a ani raz nás neopustil (celkom sa mu čudujem), tak myslím, že to bol jeden z našich najmúdrejších ušiačikov. :( Ani sme s ním nechodili na pravidelné veterinárne prehliadky, na ktoré králik ísť musí, nemala som v podstate o chove týchto zvieratiek nič naštudované, len jednu tenkú knižku so základnými informáciami. Najradšej by som sa dnes vyfackala! Nie je mi najpríjemnejšie sa s vami o to deliť, ale uvádzanie poloprávd by asi nebolo k úžitku, takže vám prezradím aj záver. Mucko nakoniec poputoval iným chovateľom - ani si vôbec nespomínam komu. Dúfam, že sa aspoň dostal do lepších rúk...

Posledný odsek spomínaného "príbehu", ktorý som našla pri upratovaní, ma dohnal k slzám (časť z neho je aj vyššie na fotke, aby bolo zrejmé, že si nič nevymýšľam). Zaujímavé, čo dokáže pár detských viet:
"O niekoľko dní ma začal Mucko mrzieť. Chcela som ho naspäť. Ale už som nič nezmohla. Už ho nikdy neuvidím."
Chvíľu som vtedy stratila náladu v upratovaní ďalej pokračovať. Silná káva. Najradšej by som vrátila môjho Mucka späť a ospravedlnila sa mu za moju hlúposť a nevzdelanosť, a postarala sa o neho tak, ako oňho rozhodne postarané nebolo... Chudák...

Za tými pár riadkami, ktoré som tu pred chvíľou citovala, nasleduje ale ešte jedna veta o tom, že mám aspoň novú ušiačku Jenny. Pravdepodobne som to písala nejaký rôčik po odchode Mucka, mohla som mať 12 rokov. Jenny bola maznavé zlatíčko, hrala sa so mnou na schovávačku (vždy, keď som od nej utiekla do druhej izby, ona pricupkala za mnou), a tak ďalej. Problém bol v tom, že bola až príliš maznavá, a to neveštilo nič dobré... neskôr sa to aj veru ukázalo ako zhoršený zdravotný stav. Pomoc veterinárky (s hrozným prístupom, injekcia a čau) však už bola márna, a aj keď som pri Jenny strávila po ošetrení celé dni, a úlohy do školy som odsúvala bokom, po chvíľke u nás zahynula. To bolo plaču! Dôvodom bola kokcidióza, ktorú si odniesla už pravdepodobne z predajne, aspoň si to teraz myslím, pretože tak pokojný králik v mladom veku proste neexistuje... no, kto to vtedy vedel... každopádne, zase moja chyba. Keby som disponovala nejakými vedomosťami navyše, mohla som identifikovať kokcidiózu aj skôr. To slovo mi do návštevy veteriny nič nehovorilo, maznavosť som si odôvodňovala proste ako pokojnú povahu.


Nie, vážení, stále to nie je všetko. Áno, aj ja sa teraz za to trieskam o hlavu. Tieto moje skúsenosti vám však sem musím napísať proste všetky, aby ste to mali čierne na bielom, čo sa v žiadnom prípade robiť nemá, a hlavne, prečo nekupovať králika bez uváženia. Ako vidíte, bola som toho živým príkladom a snáď vás tým donútim zamyslieť sa. Pokiaľ to nejaký budúci králikár teda číta.
Smútok z prvej smrti králika na vlastné oči som nezniesla (aj tak ma to sprevádzalo ešte dlhú dobu) - a, čo čert nechcel - potrebovala som to skrátka zmierniť novým králikom. Nemyslela som vôbec na to, čo sa bude ďalej diať. V tých 12-tich rokoch som potrebovala len "niečo na pomaznanie" a zahnanie smútku, nezamýšľala som sa nad tým, koľko taký králik dokáže prežiť rokov, keď je zdravý. Nebrala som do úvahy zodpovednosť. A tak aj nová kamarátka Bianca dopadla v podstate skoro rovnakým osudom, ako Mucko... Pretože, prečo iné samozrejme - neustály rast, ničenie nábytku, hluk, pach (tu pochybili práve hobliny, o tých nižšie v bode o zdraví), finančná náročnosť. Po nejakom čase bola premiestňovaná do iných, tichších izieb v byte, až nakoniec bola "premiestnená" inam... Tam ale žila vonku, chodila som ju často navštevovať a púšťala si ju po dvore, takže tam sa mala babuľka skvelo, ale aj odtiaľ potom poputovala inam, toto už vám ale fakt neviem odôvodniť, prečo sa tak stalo. Ostáva mi len dúfať, že aj naďalej sa jej tak darilo...


*

Bianca (ktorá sa, mimochodom, neskôr ukázala ako chlapček :D ) bol/a však na dlhú dobu posledným ušatým obyvateľom v našom byte. Neviem, prečo som s tým sekla, ale momentálne mám z toho radosť. Asi ma začali viac trápiť pubertálne problémy a kontakt s králikmi som ponechala už len na veselých obrázkoch a videách na internete. Dlhé roky - v podstate asi 2 ročníky základnej a skoro celú strednú školu som si upevňovala iné záujmy.

A potom to prišlo. Minulý rok sme sa s priateľom /ďalej len M/ začali baviť o králikoch, tiež totiž nejaké choval, a začala som vyhľadávať znova milión roztomilých ušatých obrázkov.
Tesne pred písomnou maturitou sa na Facebookovej stránke nášho mesta objavil inzerát na predaj malého teddy, a môj vnútorný hlas mi hovoril, že toto zvieratko patrí sem. Po chvíľke som zistila, že ho predáva suseda z vedľajšieho vchodu, z nejakého súrneho dôvodu. Dosť som váhala, či sa ho ujmem. Predsa len, moje skúsenosti, aj keď až s tromi králikmi, boli katastrofálne. Ale cítila som, že tento tvorček proste je môj. Tak som sa teda rozhodla spraviť to, čo som nespravila nikdy pred kúpou mojich bývalých králikov. Preštudovala som si všetky možné vierohodné internetové stránky a diskusie. Strávila som tým niekoľko dní, ale stálo to za to. Pri čítaní som sa veľmi hanbila za to, koľko skutočne potrebných informácií som predtým nepoznala.

Nadobudla som už oveľa väčšiu odvahu - a tak je tu s nami. Fanny. S dievčenským menom, no až keď naň začal reagovať sme s M zistili, že je to samček. Tak sme to nechali.



*

To by bolo odo mňa všetko. Nemám byť na čo hrdá, ale snáď ste pochopili význam toho, prečo to tu publikujem. Článok tohto typu som zatiaľ nečítala na žiadnom blogu a rada by som vám teraz poskytla nejaké rady na základe chýb, z ktorých som sa musela poučiť. Na druhej strane, som rada - niekto sa nepoučí nikdy. 
Takže, ak už naozaj plánujete sebe alebo blízkemu zaobstarať králika, ubezpečte sa prosím, či ste pevne rozhodnutí, že ho nekupujete len kvôli sviatku alebo roztopašnosti ako ja predtým.
Neberte to, prosím, ako prázdne mudrovanie, naozaj som sa pokúsila vypísať len to, o čom keby som vedela v začiatkoch chovu, vyvarovala by som sa mnohým chybám - a možno by som žiadneho králika ani nekupovala.


DOKÁŽEM SA JA/OBDAROVANÝ OBETOVAŤ V DODRŽANÍ TÝCHTO BODOV?
 Vzdelávanie sa
Ak ste čítali celý "príbeh", pravdepodobne je vám teraz jasné, že toto je ten najnutnejší a prvý krok, ktorý musíte uskutočniť. Aj keď neradi čítate. Nedostatok znalostí vedie len k nesprávnemu chovu.
A hlavne, nečítať informácie len z jedného zdroja/knihy, pretože názory sa v mnohom rôznia a to vám pomôže zistiť, čo je správne. Pokiaľ sa jedná o internetové stránky, nečerpajte príliš veľa z osobných blogov, často tam vidím chybné informácie. Neverte vždy ani predavačom, väčšinou o zvieratkách nevedia viac než vy. Žiaľ, toto som musela napísať.
Možno sa vám to zdá smiešne, že vám v tejto dobe odporúčam práve tento krok - viem, že dnes už je automatické používať Google. Avšak v časoch troch králičkov, o ktorých som vyššie písala, sa internet len dostával do domácností, nie každý mal ešte počítač, už vôbec nie internet (a keď už áno, nevedeli sme rozoznať správny zdroj od nesprávneho), nebola to taká samozrejmosť ako dnes. 

Z webov jednoznačne odporúčam Kralici.cz, sú tam veľmi podrobné články a naozaj vám radím, prečítajte ich všetky, aj keď to zaberie veľa času. Sú tam vyvrátené mnohé predsudky. Vedeli ste napríklad, že králiky by nemali jesť ani suchý chlieb, ktorým sú často kŕmené? Kategóriu Jídelníček kontrolujem stále, keď si nie som istá nejakou potravinou. Pozrite si niečo aj o dávkovaní krmiva.
Zo zahraničných stránok sa mi osvedčili Rabbit.org a Best4bunny.com.

Na youtube si určite uložte tento zoznam videí! Niektoré veci je lepšie vidieť, než čítať, navyše aj bez angličtiny tieto videá ľahko pochopíte. Odporúčam najmä How to Trim Your Rabbit's Nails (ako ostrihať drápky), a How to Handle a Pet Rabbit (ako uchopiť králička).

Na Facebooku sledujem najmä Králičí ráj, pozrite si hlavne ich albumy, v ktorých nájdete poučné obrázky, a myslím si, že administrátori tejto stránky o králikoch toho vedia naozaj dosť. Majú v malíčku aj všetky tie mýty, ktoré iné osobné stránky propagujú. Rovnaký spôsob informácií nájdete aj na Best4bunny facebooku, ale v angličtine.
A rada sledujem aj SaveABunny, tu je síce pointa trochu iná, ide o králičí útulok v San Franciscu, ale fotky a videá odtiaľ mi dodávajú pozitívnu náladu, že niekto sa týmto zvieratkám špeciálne venuje. Prejdite si to tam, a zaručujem, že ani nebudete vedieť ako, a budete sa usmievať. :) Králik s menom Tank je môj osobný obľúbenec, nájdite si ho tam!

 Niekoľkoročná zodpovednosť
Predtým, než sa rozhodnete zadovážiť sebe alebo komukoľvek králika, porozmýšľajte, či budete mať na neho čas. Králik sa totiž pokojne dožije do 10-tich rokov. Toto je tiež dôležité si uvedomiť, aby ste nedopadli ako ja. Vzhľadom na túto skutočnosť si dovolím tvrdiť, že králik nie je domáce zvieratko pre deti. Môj osobný názor je, že ak chcete prenechať starostlivosť len na dieťa, samo to nezvládne.

 Finančná náročnosť
Rovnako si myslím, že ani tento bod nebude stačiť napríklad na detskú pokladničku. Mnoho ľudí si možno povie "pes je drahý, tak mu/jej/im kúpim králika", no to je omyl. Pre spokojný život králik potrebuje veľkú klietku (schválne v nejakom obchode prejdite okolo regálu s takou klietkou a pozrite si cenu), ak nie klietku, tak rozhodne kovovú ohrádku, ktorá vás možno vyjde aj lacnejšie. Ďalej granuly, veľa sena, WC kútik, nejaký ten koberček, hračky na ohlodávanie, v prípade ochorenia lieky/vyšetrenie, vhodná je aj kastrácia, je toho mnoho... to už ale nájdete v 1. bode. :) 
A ak ste ešte neplnoletí a králika vám musia hradiť rodičia, dávajte si pozor na vetu "toto mu kupovať netreba", čo bol aj môj prípad, a radšej zvážte, či práve u vás doma sa bude mať dobre práve králik...

Mimochodom, takmer všade sa šíri myšlienka nekupuj z obchodu; adoptuj. Je to dobrý spôsob, ako na začiatku nejaké korunky ušetriť a ujať sa opusteného králika. Myslím si však, že netreba podceňovať ani obchody, pretože aj tam sú často zvieratká v zlých podmienkach (viď Jenny) a vy im môžete zachrániť život (preventívnou návštevou na veterinu). Potom je tu možnosť chovateľských staníc, kde sa chovateľ venuje každému králikovi individuálne, a môžete si byť istí, že dostanete do rúk zdravého kamaráta. Premyslite si, čo vám vyhovuje najviac.

 Prispôsobivosť a kreativita
V predchádzajúcom bode sme sa bavili o klietke a ohrádke. Ak zvažujete druhú možnosť, vyhraďte si na ňu dostatok priestoru v byte. Dostatok priestoru je však potrebný celkovo, králik musí byť pustený čo najdlhšie, ako mu to viete umožniť. Avšak zamyslite sa nad tým, či ste ochotní sa králikovi prispôsobiť. Treba si dávať pozor na káble, rozhryzený nábytok, noviny :)... a začleniť do vášho bytu aj zariadenie typu domček, kartónová krabica, hračky... Na stránkach, ktoré som uviedla v 1. bode, je plno inšpirácií na zariaďovanie. Čo sa týka konkrétne ohrádky, zariadená pôsobí ako roztomilý mini bytík, králičkovi tým urobíte určite radosť. Popustite uzdu fantázii. A nezabudnite mať po ruke stále metličku! Veď uvidíte... :)

 Ohľaduplnosť
Berte králika ako člena rodiny. Keď vidíte, že spinká, snažte sa byť tak ticho, ako pri spiacom dieťati. Vtedy predsa tiež nikto nekričí. Obmedzte hádky. Dlhým uškám žiadny zvuk neujde, a taká škriepka, či hlasná hudba mu môžu veľmi prekážať. Dávajte pozor aj na to, ako s ním zaobchádzajú deti. Králik je totiž tvor slobodný, ktorý nemá rád, keď ho niekto nasilu berie do rúk, myslí si totiž, že je lapený dravcom. A niekto, kto ho napríklad ťahá za ušká, dupe za ním a naháňa ho, tomu veľmi nepomôže... Rozdiel medzi králikom a napr. mačkou je ten, že narozdiel od mačky-mäsožravca je králik bylinožravec, neloví korisť, v potravinovom reťazci je korisťou, naopak, on a to je dôvod, prečo je lepšie ho len hladkať na podlahe.
Čo je najdôležitejšie - králik nevydáva takmer žiadne zvuky, snažte sa pochopiť jeho reakcie a sledujte ako sa správa. To, že je ticho neznačí, že je spokojný!
Keď budete ku zvieratku ohľaduplní, ono vám to vráti a bude vás napríklad počúvať na meno, alebo si vytvorí rôzne zvyky.

 Dôraz na králičkovo zdravie
Králika musíte 2x do roka nechať u veterinára zaočkovať proti myxomatóze a moru. Ja s Fanníkom chodím približne v polovici apríla, a potom na prelome augusta a septembra. V podstate počas obdobia, kedy je vonku aktívny bodavý hmyz. Očkovanie je však nutné aj vtedy, ak sa králik pohybuje len v interiéri! Zrovna toto je veľmi náchylné zvieratko na choroby, a už si na to dávam veľký pozor...
Dávajte si pozor aj na kokcidiózu spomínanú pri Jenny. Všetky príznaky sú vypísané v mnou uvedených zdrojoch v 1. bode, tento článok je už sám o sebe dosť dlhý. ;) Len vám poviem, proti kokcidióze sa v počiatočnom štádiu nepichá injekcia, ak vám túto možnosť veterinár ponúka, ste na zlej adrese, pretože správny veterinár by vám mal na to predať liek, injekcia je posledné východisko.

Na zdravie si treba dávať pozor aj doma. Prvá chyba začiatočníkov, ktorá sa ma tiež týkala, je používanie hoblín ako podstielky. Hobliny poriadne nevsakujú, sú dôvodom páchnutia, a lepia sa na králikovu srsť. A ako bonus - máte ich rozlietané po celej izbe. Na podstielku, hlavne teda bavíme sa o WC kútiku, sú najlepšou voľbou drevené peletky.

 Uvedomenie si rôznych druhov
Králiky sa delia podľa veľkosti, každá veľkosť má niekoľko svojich plemien, a delia sa tiež typy srsti. Ak kupujete v obchodoch, predavačova poznámka "viac už nenarastie" nie je na mieste, pretože podľa toho, čo som si všimla - predávajú tu väčšinou plemená malé a stredné, no určite nie tie, ktoré vy žiadate - trpasličie. Napovie vám dĺžka uší, trpaslíčky ich majú omnoho kratšie.
Čo som však chcela povedať - nezávisle od veľkosti, každý králik má rovnaké správanie! To, že si kúpite to najmenšie plemeno vám nezaručí, že bude menší ničiteľ. Síce teddy má mať podľa všetkého pokojnejšiu povahu, aj tak je náš Fanník proste blázon. Je to totiž králik = synonymum hravosti
Čítala som už o prípade, kedy jeden pán vlastnil malého a veľkého chovného králika. Hádajte, ktorý z nich poslúchal viac?

*

Ak sa s väčšinou bodov nestotožňujete vy, dieťa, alebo ktokoľvek, kto má byť obdarovaný, ostala by som radšej len pri králičej drobnôstke - plyšová hračka, čokoládka, porcelánová figúrka, čokoľvek... Mňa ako králikomaniaka by taký darček len potešil, mnoho mne podobných ľudí takéto "nepotrebnosti" zbiera. Na Veľkú noc sa v rozširovaní zbierky idem vždy zblázniť!
So živým tvorom ale opatrne, pretože to, čo som si neuvedomila v detstve, aj keď som s králikmi tak spätá - nie je to vec do zbierky
Aby som ale nebola tak pesimistická, musím vám prejaviť vďaku za to, že ak ste to dočítali až sem, pravdepodobne neuznávate králika ako ľudskú stravu, a v tom prípade som teda radšej, že sa o neho zaujímate ako o člena rodiny. Nič sa nedeje, ak ste úplnými nováčikmi - dobré je to, že si hľadáte informácie. Včas.







Vydržal to niekto až potiaľto? :D

Možno je už trochu neskoro varovať ľudí pred kupovaním králika na Veľkú noc, no v podstate je to jedno, králik je často kupované zvieratko po celý rok, len práve oň nie je vždy dobre postarané...

Ak viete o niekom, kto je v králikárčení nováčikom, tak prosím urobte mi - vlastne nie - urobte tomu králičkovi láskavosť a nového chovateľa odkážte na tento článok! Hádam to niekomu pomôže vyjasniť si niektoré veci.



Máte, alebo plánujete chovať tiež práve králika?
Aký máte na toto zvieratko názor?
V prípade, že začínate s chovom - bol tento článok užitočný?

4 komentáre:

  1. Parádní článek!!! Vystihla jsi tam úplně všechno!!! Než Nella došla domů, tak jsem uměla kralici.cz po paměti....jen doporučím se vyhnout diskuzím... nachází se tam jen zakomplexované kr... , co si svoje vědomosti vylévají na méně zkušených... no škoda mluvit....
    Jak já říkám - králík je jako pes. Neštěká, ale vrčí. Nepotřebuje venčit třikrát denně, ale jinak se ve všech bodech shodují... no je to prostě moje dítě =)

    Loveliness By Tess

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! Ja tiež tak. :D
      A s rôznymi diskusiami som mala tiež občas podobné skúsenosti. Je pravda, že som bola vtedy veľmi nezodpovedná, ale poučka sa dala podať určite milšie, vtedy okolo tých 13 rokov sa ma niektoré veci dotkli... Jeden taký diskusný web už našťastie neexistuje, tam neobstál asi žiadny začiatočník. Ale zase na kralici.cz som natrafila väčšinou na milých ľudí, ktorí mi problém popísali s chladnou hlavou. :)
      Presne tak, králik je ako dieťa, aj si ho dovolím zaň považovať. :D Tichý skúmač okolia, niekedy vidí/počuje viac, než ja.

      Odstrániť
  2. Waw tak ten je naprosto roztomilý ♥♥! Jinak co se týče článku který jsi u mě komentovala...máš pravdu, že tam je voda atd., ale proto bych si třeba já koupila něco speciálně pro ten festival jenom :D, no s tím makeupem tak to máš pravdu, proto říkám, každý ať se přizpůsobí podle sebe :D jenom to face painting muze byt hodne pekne:) No Coachella tam je skvělý počasí prostě:D Pro mě festival není o módě, ale tak mám jí ráda, proto si s tím chci strašně moc vyhrát:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme, králičkovi odkážem! <3 :)
      A k tomu maľovaniu... mne sa to v podstate aj páči, aj by som si to tak rôzne skúsila na sebe, len ma hnevá, že ja mám vždy šťastie práve na dážď a nechápem, ako to tie dievčatá robia, že majú stále slnečno. :DD Ten face painting sa napr. na Pohode robil minulý rok v jednom stánku a zadarmo... aj som nad tým rozmýšľala, ale smutne som radšej odolala. :D Coachella je ale super, len škoda, že tak ďaleko od nás...
      Ďakujem za koment :)

      Odstrániť

Ďakujem za prečítanie článku. Ak sa rozhodneš zanechať tu reakciu, budeš odmenený/á pamlskom v podobe mojej odpovede.
Muc!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...