15. decembra 2014

Keď aj na smoliara nalepí sa šťastie

Pekné predvianočné obdobie prajem, poďme sa rovno vrhnúť na nový článok, pretože ako ste si možno všimli, moja prokrastinácia je silná. Navyše, celý október som žila tým, že u nás v mestečku mala mať koncert Slobodná Európa + Walter Schnitzelsson (teda konečne niečo vhodné aj pre mňa, a iba na pár krôčikov), pripravovala som si tam líčenie, asi 2 hodiny som sa preberala v handrách, peniaze na pivko pripravené... A ono sa to na poslednú chvíľu zrušilo, takže zvyšok mesiaca som žila myšlienkami, že prečo práve ja musím byť odsúdená na celoročné čakanie na Bažant Pohodu a medzitým neabsolvovať skoro žiadny koncert.
To je ovšem nie jediný dôvod mojej neaktivity, samozrejme. Mám dosť veľké úzkosti z toho, čo ma najbližšie čaká/nečaká, pramálo ľudí to dokáže pochopiť a mám chuť proste všetko hodiť za hlavu a odsťahovať sa na Okunoshimu. Nemala som náladu na blogovanie, najmenšiu. Zato dosť som si obľúbila komentovanie na iných blogoch. :)
Je mi ľúto, že som nenapísala aj sľúbené články s halloweenskym makeupom a tipmi na stužkovú pre asociálov ako som ja, ale isto sa k tomu ešte, možno o rok, vrátim. :) Hlavne ma mrzí tento článok, takže by som mohla prestať gágať a pustiť sa do toho, čo je teraz podstatné.

*

Na začiatok by sa patrilo napísať, že som celkom súťaživý typ. Nepýšim sa sebavedomím kráľa zvierat, ale rada sa testujem v tom, či dokážem uspieť minimálne tak, aby to zaujalo. Dá sa povedať, že to nie je ani tak o "viere v seba", ako o tom, že ma to proste baví a rada sa dozvedám názory ostatných na moje "veľdiela". Z toho vám asi došlo, že hovorím o súťažiach kreatívnych, nie športových, čo je dôležitý faktor, ktorý musím uviesť. :D
Síce sa rada zapájam všade skôr pre radosť a napäté čakanie s myšlienkou, ako to celé dopadne, vždy som uspela maximálne na 2. mieste, alebo na cene za účasť. To je samozrejme všetko skvelé, ale človek by si občas prial aj niečo naozaj vyhrať, že?

Je nám jasné, že smola je lepivá hmota, a tak je logické, že raz sa na mňa predsalen muselo nalepiť aj niečo pozitívne, a že sa tak naozaj párkrát stalo, sa presvedčíme nižšie. :)

(zdroj Slávo Uhrín)
NÁJDI NÁS :D :D

V tomto článku sa môžete dočítať, aká bola tohtoročná Pohoda z môjho uhla pohľadu a spomenula som v ňom, že vám bližšie priblížim, ako sa odohrávala festivalová promenáda. Tá spočíva v tom, že prídete v kostýme na danú tému a hlavní ľudia Pohody si vyberú svojich favoritov, ktorí vyhrajú lístok na ďalší ročník (vlani hodnotila kapela Midi Lidi, a naša skupinka myšičiek variacich kašičku bola medzi úspešnými, pozri tu). Tento rok som išla s priateľom, a vizuálne sme sa mali priblížiť pesničke We Are The Robots od Kraftwerk. Nič pre ženskú dušičku, ktorá mala v hlave plno nápadov na víly, princezné, slniečka, kvietky... a tak som bola vôbec rada, že v robotickom svete existuje Eva (z Wall-e). :D Frajer (ďalej si ho pamätajte ako M) to mal ľahké - v tom momente ako zverejnili tému, vedel, že bude Bender. :D Aj keď sa pohrával aj s myšlienkou premeniť sa na Android.
Už som tu na blogu niekde raz uviedla, že tým, ako mi skutočne nesadla téma, väčšinu práce na kostýmoch si odniesol môj technicky zručný M. Často sme sa týždeň pred festivalom škriepili o tom, aký je on pomalý, a ja strašná detailistka, však skúste si to predstaviť.

V deň promenády, posledný deň a posledné ránko Pohody, sa moje duševné rozpoloženie rozhodne nerovnalo duševnému rozpoloženiu, ktoré má tento festival v názve. Stresovala som, čo si o mne pomyslia ľudia naokolo. Nezvyknem sa takto podceňovať, ale veď pozrite sa na tú fotku. :D Vlani nás bolo v skupinke aspoň päť, a nemala som na hlave nastoknutú basketbalovú loptu. Ani tú zvláštnu hruď z kartónu a plachty, ktorú som z recesie nazvala kuchynská linka (z môjho uhla pohľadu to naozaj vyzeralo tak, že si tam môžem položiť minimálne celý raňajkový chod).

Napriek technickému pokroku modernej doby, zastaviť čas zatiaľ nie je v našich silách, prezliekaniu do robotov sme sa teda žiaľ nevyhli. Ako prvý sa "attention whore" stal M, ktorý keď vyšiel v hentom prevleku zo stanu, tak naši susedia takmer dostali infarkt. :D :D A to ani nehovorím, že sme z celého stanového mestečka stanovali úplne na začiatku (foto v článku o Pohode). Vzhľadom na moju "kuchynskú linku", ja som sa pripravovať v stane nemohla a musela som to absolvovať vonku. Nebolo to až také nepríjemné, sama som chytala záchvaty smiechu z toho, ako okoloidúci ľudia mali z nás záchvaty smiechu. :D Chúdence. Samozrejme sa snažím vžiť do ich situácie, keď sa v takéto horúce letné ráno ponáhľajú na studenú sprchu, prvé pivko a raňajky - a náhle z prvého bunkra, čo majú na očiach, vyjdú dve indivíduá v dlhých rukávoch, oteplených legínach a teplákoch. To nestretneš každý deň.

Zrazu k nám prišli nejaké dievčatá s týmito slovami: "My vás tu už asi DVADSAŤ MINÚT pozorujeme, môžeme sa s vami odfotiť?" Že mňa to vôbec prekvapilo, však? :D Počas kráčania na miesto činu sme ešte spôsobili menší infarkt SBS-károm, ktorým sme ešte s hrdosťou ukázali, že máme náramky (totiž, kontroluje sa to... no po tom incidente si nás už isto zapamätali na celý deň). Aha, a asi 10 ľudí sa s nami chcelo odfotiť. Zaujímavé, že doteraz si nikde neviem tieto fotky vygoogliť, dokonca ani všetky oficiálne z médií. :D Prekvapili ma však pozitívne reakcie a to, že sme proste už len vyčarili ľuďom úsmevy na tvárach. V tom momente som sa cítila ako Dobrý anjel. :D Hlavne po skončení promenády, keď jedna sympatická mladá mamina sa nám prihovorila, že jej syn sleduje presne tie rozprávky, ktoré sme na sebe prezentovali, a že bude veľmi rád, keď uvidí fotku s nami. :)))

Smiech ma rýchlo prešiel, keď sme čakali na mieste konania, a polhodinu žiadne iné masky neprichádzali (čudné, zvyčajne som ja tá, ktorá mešká). Neskôr prišli asi dve. To snáď nie! Keď som sa už začala domnievať, že sa to celé zruší, našťastie začali prichádzať ostatní kreatívci, a celkovo sa kostýmov nazbieralo možno 20. S hudobníkmi a organizátormi Pohody sme sa potom prechádzali celým areálom (aby nás každý videl, ta ňe?), počas čoho sa s nami všetkými zase chcelo fotiť milión ľudí (ktorých fotografie nikde nevidím :D ). Nikto sa do tej promenády akosi nehrnul rýchlym krokom, a tak ma M dotiahol úplne dopredu celého radu, čoho som sa snažila vyvarovať korytnačou chôdzou, pretože až takáto attention whore som byť nechcela. Nuž ale keby ma nedonútil, nemali by sme ani týchto málo fotiek, ktoré som bola schopná vypátrať. :D

Môj posledný vtipný postreh, a už naozaj končím: Ako som písala v 1. odseku, M mal v maske od začiatku jasno. Ja som ho však varovala, že Bender je príliš populárna postavička, a určite takto tiež niekto príde. Moja ženská intuícia mi dokonca napovedala, že sa zaň určite prezlečie víťaz minulého ročníka. Hádajte, čo sa stalo. Môj veštecký inštinkt sa stal skutočnosťou, a môj M mal na festivale dvojníka, dokonca presne toho istého človeka, o ktorom som sa nazdávala, že ním bude. :D :D :D Vďakabohu, pod tou helmou nikto nevidel, ako sa z nich smejem.
Naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť, pretože sa mi takéto situácie stávajú často a čoraz častejšie každému vravím: Vidíš, hovorila som ti.

Vyhodnotenie mi zvýšilo tú správnu súťažnú dávku adrenalínu. Minulý rok nás bolo menej, no tentoraz z toľkých šikovných ľudí naozaj nikto nemohol vedieť, kto bude ten najlepší. Víťazov bolo nakoniec oveľa viac, a medzi nimi aj my dvaja! Ťažko tomu uveriť, hlavne po tom, ako sme si mali utvoriť tanečné dvojice a my sme tam boli snáď jediní, ktorí si len stúpali po nohách. Každopádne je náročné popísať, ako sa cíti človek, čo už druhý ročník pôjde na najväčší slovenský festival just for free. Na M sa doteraz smejem, že tento rok to bola jeho návštevnícka premiéra, a už takto uspel. :D Napriek životným zmenám dúfam, že sa budúce leto na Pohodu dostaneme, pretože je až zvláštne, ako každý ročník z mojich doterajších 5 návštev bol pre mňa zakaždým niečím iný, a síce na tom istom mieste.

Cesta späť do stanu, keď už som zo seba zložila tú neznesiteľnú basketbalovú hlavu, pod ktorou mi vlasy lietali do očí, a M si sňal to anténové čudo, bez ktorého bol konečne nižší - bola zvláštna. Konečne sme po necelých 2 hodinách v kartóne a umeline zažili svetlo. Dokonca nás to ohlúplo tak, že sme sa vydali opačným smerom. Naozaj. "Ako to, že sú tu tieto stánky?... Aha, my sme sa dostali na druhý koniec." Tak zase naspäť. V teplákoch a legínach, počas dopoludňajšieho tropického počasia. Bez hláv však naše skafandre tentoraz nedávali zmysel, a okoloidúci ani po zapojení mozgových závitov nevytušili, čo sa to okolo nich poneviera: "Čo to majú preboha na sebe?"
Nuž, sláva zrazu opadla, fotiť sa už nechcel nikto, a po prezlečení do normálneho oblečenia si nás už nevšimol naozaj nikto.

Vtipné je na tom práve to, ako sa týmto dopoludním ukázalo, že zaujať dokážete naozaj najmä vtedy, keď sa "hráte" na niekoho, kým nie ste - čo je aplikovateľné aj v bežnom živote. :D
Čo z tohto celého teda vyplýva? Ak si chcete podebatovať s novými ľuďmi a na chvíľu na seba upútať pozornosť - nevoľte make-up, ani koktejlové šaty. Oblečte si toto. :D 


dôkaz toho, aký dlhý je rad, a kam som až bola dotiahnutá
tá červená ruka nie je moja - a najvtipnejšie je, že nie je moja ani na úplne prvej fotke v tomto článku
práčka a zadky :))

Autorom všetkých fotografií je S. Uhrín, a teda zdrojom je pohodafestival.sk, avšak po zmene designu webstránky zatiaľ chýba položka fotoalbum, preto vás naň nemám ako odkázať. Snáď nikto nebude toto chápať ako kopírovanie/kradnutie, ak zatiaľ zverejňujem fotky priamo na blogu, avšak so zdrojom.

*

Počas leta som sa zúčastnila aj zopár giveaways, jednak už nechodím do školy - prišla som o pravidelné štipendium, teda až do môjho prvého zamestnania sa nemôžem zásobovať "zbytočnou" dekoratívkou :D... a jednak vďaka tomu objavím mnoho zaujímavých blogov. Ani raz sa mi nestalo, že by som po skončení GA prestala sledovať blogy a nechápem, ako niekto môže byť schopný len tak sa odstrániť z odoberania noviniek. Ja niekedy čítaním a komentovaním strávim toľko času, že by som ho občas mohla venovať aj môjmu blogu. :D
Príliš som neverila v to, že ja ako nejaká N. z Hornej Dolnej by som mohla byť niekde vylosovaná medzi 100 ďalšími potencionálnymi výherkyňami, zúčastňujem sa v GA skôr zo srandy, či to náhodou raz nevypukne.
A keď som mala pomerne zvláštny deň, taký typický smoliarsky - zistila som, že na jednom z blogov, ktoré čítam skoro každý deň - na blogu u Gabrielle - sa podarilo nepodariteľné, a Gabika ma vylosovala! :D Pridávam ukážku, čo všetko v balíčku bolo. Inak to, že tento článok tak neskoro vychádza je v podstate aj výhoda, pretože som už stihla všetko vyskúšať.


Tie mašličky sú také pekné, že som si ich musela nechať - a na tom náramku je stále. :D
Vtedy začiatkom jesene som vyzerala tak trochu ako lienka sedembodkovaná (rozumej akné), sada od Vichy sa teda zišla! Make-up je fajn, celkom mi aj farebne sadol, ale lepšie to bude asi v lete, aj preto, že je taký tekutý a ľahký, som teda zvedavá. :)) No a hnedý rúž je trhák, za ten fakt ďakujem, už len preto, že vonia po kokose! :D Doteraz som nemala žiadnu skúsenosť s hnedou farbou rúžu, a výsledok ma celkom pozitívne prekvapil v tom, že s hnedými perami vyzerám nenápadnejšie, než s červenými. :D


Čo som asi najmenej čakala, že nájdem, je ten roztomilý bonus, a momentálne preklínam svoj mobil bez autofocusu, ktorý to nedokázal vyfotiť zblízka! Okrem toho, že milujem všetky maličké roztomilé hlodavčeky, som od detstva aj veľká fanynka divokých šeliem. Tieto náušničky mi pripadajú ako také 2 malé pumy, neviem iste. Čo viem je, že so mnou určite precestujú nejaké koncerty, kam sa rozhodne hodia viac malé náušnice - a ešte také! :)

*

Keď som išla Gabči posielať e-mail so svojou adresou, mala som v schránke nejaký ďalší... a nebolo ďaleko od toho, aby som dostala infarkt. :D Bol to totiž mail od Veroniky, na ktorej blogu (ktorý som si obľúbila najmä vďaka outfitom) som vyhrala voňavku a veľmi pekné šaty, pri ktorých som sa najprv bála, že mi nebudú dobre sedieť, pretože som miniatúra miniatúrovatá (155cm)... ale keď som ich vytiahla z obálky, prekvapilo ma, že sú presne také maličké, ako bežne nosím! :)
"Otestovala" som ich už aj v exteriéri (t.j. obchôdzka mestom :D ) a nosili sa pohodlne. Majú aj zaujímavú farbu, tuším, že nič v takejto jemne marhuľovej farbe ani nemám.

Po pravej strane dôkaz spokojnosti - fotené ešte v deň príchodu obálky (aspoň to som stihla skôr :D ).

Čo sa týka toaletnej vody, páči sa mi, že na mňa pôsobí tak pozitívne, vďaka žltej farbe... Môžem povedať, že mi vyhovuje aj 20ml flakónik, pretože vône striedam ako chameleón, a rada ich nosím so sebou.
Inak vonia celkom zaujímavo, toto naozaj neviem presne opisovať, ale cítim z toho vôňu nejakého amerického prímorského mesta, ktoré je plné tropických paliem. :) Určite som zacítila citrusy, možno som sa trafila.

a takto pekne zabalená mi prišla :)


*

Pôvodne mal byť tento článok len o tom. O Pohode, a o spomenutých dvoch výhrach z blogového sveta. Osud si však v neskorú jeseň na mňa pripravil ďalšie nečakané prekvapenie, v podobe... nového e-mailu, informujúceho o ďalšej výhre!! Tentoraz naozaj poslednej. :D Je zaujímavé, ako celú jar sa zapájate do rôznych súťaží, a to podotýkam, že nielen blogových, a aj cez to všetko, ako veľmi si veríte - nič. Naopak, keď som sa niekam prihlásila skôr s prístupom "za skúšku nič nedáš", než z dúfania, podaril sa takýto nával! :)

Tentokrát som svoj "nával" zavŕšila všade ospevovaným a vychvaľovaným Realash! Stalo sa tak na blogu Lucky. Veľmi som sa potešila tomu, že konečne tiež budem môcť otestovať tohto kozmetického čierneho koňa. Mihalnice síce nemám až tak krátke (čo som zistila asi mesiac po tom, čo som sa prestala líčiť, pretože som nikam dokopy nechodila - možno sa zregenerovali :D )... no zato končeky mám dosť svetlé a Realash sľubuje aj zvýraznenie farby. A zahustenie tiež nebude na škodu. Ešte si ho však stále strážim v ochrannej fólii a začnem ho používať až vtedy, kedy budem mať istotu, že môj sociálny život sa napraví späť do normálnych koľají.

Určite sa tešte na fotodokumentáciu, avšak neviem, ako to vymyslím, keďže bez autofocusu si mihalnice asi neodfotím. Premýšľam aj nad tým, že by som zhotovila foto úplne pred použitím a následne až po 3 mesiacoch, kedy by mali byť výsledky najviac viditeľné. Ste za?
Október 2015: Stále váham, či na Realash pridám recenziu, pretože nafotené to mám, ale pozmenili zloženie a obal...



*

Všetkým trom dievčatám naozaj ďakujem, každý jeden balíček mi urobil radosť a všetko určite využijem. Tento rok sa, žiaľ, príliš neteším na vianočné sviatky, a tak som mala vďaka Vám v podstate umožnené si ich prežiť trochu vopred. :)) Vám zase prajem veľa šťastia s Vašími blogmi.


V poslednom čase cítim potrebu upraviť položky v menu, mám pocit, že ho chcem mať ešte prehľadnejšie. Takisto mi začína vadiť úvodný článok v Info, a dokonca mám nutkanie úplne zmeniť URL adresu celého blogu. Všetko mi momentálne nejako vadí. Očakávajte teda takéto maličké technické zmeny.
Outfity mi nemá kto fotiť, takže najbližšie si u mňa prídu na svoje čitatelia článkov s názormi, pretože mám plllno zapísaných nápadov na ne. Musím si s tým ale pohnúť, všimla som si totiž, že niektoré blogerky mi akoby na diaľku čítajú myšlienky a zverejňujú presne to, čo by som chcela napísať ja. Iróniou je, že sú to presne také, ktoré ani nevedia, že existujem. :D 

Zatiaľ sa majte a ak ste toto celé dokázali prečítať až sem, tak posielam imaginárnu medailu a diamanty!

A ak vás na mňa napadá nejaký dotaz, na ktorý by vás zaujímala moja odpoveď, utekajte na novo-založené >>ASK.FM<<, ktoré sa snáď ujme viac, než môj predošlý nápad s návštevnou knihou. :))

7 komentárov:

  1. Tie tipy na stužkovú pre asociálov poprosím čím skôr, nech si ich môžem stiahnuť, uložiť, nakopírovať, vytlačiť a naučiť sa naspamáť ako bibliu lebo inak neviem, ako to zvládnem.
    A gratulujem k všetkým darčekom!! :) som rada, že si zas môžem prečítať niečo tvoje :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj, určite ma to napadne (teda to moje "určite", no, dúfam)... a ak náhodou taký článok nebude, tak ma nezabudni súkromne kontaktovať niekde, napr. tu mám zverejnený mail, ktorý kontrolujem 50x denne, a tak. :D
      A ďakujem! Aj ja teraz furt niečo u teba čítam. :)

      Odstrániť
  2. Jej veľmi pekný článok!! :) A tie šaty ti veľmi pristanú presne akokeby ich ušili na teba :) mam z toho veľku radosť ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že sa ti článok páči, a ďakujem aj za pochvalu! Šaty sa fakt dobre nosia, baví ma na nich aj to, že ma nikde netlačia. :D :))

      Odstrániť
  3. Natyyy :D My pořád u nás řešíme, jestli ses už přestěhovala nebo ne! Úzkosti samozřejmě chápu, vždyť jsem stejná jak ty, ale věř mi, že ve velkém městě je introvertům jako jsme my paradoxně mnohem líp. :) Za několik měsíců na ulici nepotkáš náhodou nikoho, koho znáš. A nikdo se na tebe hloupě nedívá, když se oblíkáš vkusně, vlastně zjistíš, že až tak originální nejseš, jak jsi byla ve svém rodném městě. :D:D Ale to mi osobně nějak nevadí. A to, že všechny super boží produkty jsou na dosah ruky a v tvém případě i velké město pražské, o tom ani nemluvím.

    A navíc Plzeň se stalo městem kultury a v roce 2015 by ho mělo čekat hooodně kulturních akcí, včetně třeba toho druhého RFP teď. :) Takže tam pěkně šupej, ať mám u koho spát. :D Fakt se nemáš čeho bát! Jedině se připrav na to, že si Češi často dělají srandu (ale jen na oko) ze Slováků, ale častější je to spíš v Brně. A každý ocení, když se Slovák snaží mluvit česky, když už se tam přestěhoval. :) Slovenštině samozřejmě rozumíme, ale taky kdybych se přestěhovala na Slovensko a ještě dost daleko od českých hranic, tak by mi bylo blbé mluvit pořád všude česky.

    No každopádně, historku s We Are The Robots už znám, ale některé fotky jsem ještě neviděla! :D Ještě jednou gratuluju a s těmi giveaways jsi měla pěkně štěstí! A jak už tu psala slečna přede mnou, ty šaty jsou fakt moc krásné a na tobě obzvlášt. :)) Mě tak napadlo, nechtěla bys třeba tohle http://3.bp.blogspot.com/-cyjm8fVajc4/UDOWssiijTI/AAAAAAAABTk/Htvq84eCYvg/s1600/P1030882.JPG ? Mám tam asi ještě 2/3 (připadá mi, že to vůbec neubývá a to to používám každý den :D:D). Chtěla bych totiž zkusit trochu jiné čištění obličeje:) KDyžtak bych ti to poslala, co chci zkusit. :D Tak dej vědět, abych to ještě mohla poslat i s dodatečným vánočním a novoročním přáníčkem. :D:D

    A dávám ti tu facku, co sis vyžádala na twitteru! :D Každopádně, doufám, že už je ti líp a že si uvědomíš, v čem je Plzeň lepší než Hnúšťa. :) (Mimochodem, M je teďka kde?? :-O)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stále som doma. :D :D :D
      Ale už ma to prestáva baviť, keď vidím, že všetci, ktorých som akoby v podvedomí "podceňovala" (také tie šedé myšky šedšie ešte aj od nás) sa teraz majú lepšie ako ja a závidím im. :D
      M je stále tam, ale o týždeň príde sem *jupii* na týždeň... to mi celkom vyhovuje, že budeme mať súkromnejší Silvester, aspoň nás nikto nebude zdržovať od prechádzky k ohňostroju. :DD #decko
      A potom už nech sa deje hocičo.

      Štve ma tá vec, že už som naozaj bola pripravená, že teraz v januári už stadiaľto vypadnem, ale mamka ma stále nechce pustiť (je to ešte väčší prokrastinátor ako ja, všetko všetko odkladá aj MESIACE, ale už ma nebaví ani toto práve)... strašne ma serie, že nemám peniaze, a všetko, čo ma zaujíma, sú limitované edície a potrebujem to mať. :D:D
      Na druhej strane sa bojím práce. JA A PRACOVAŤ? A vstávať kvôli tomu o pol 4 ráno! :D (na rannú zmenu)
      A keď je niečo jednozmenné, tak je to buď pozícia pre šikovnejších ako som ja, alebo malý plat. Malý na to, ako je to ďaleko od Hnúšte a malý na to, čo všetko potrebujem. :D:D

      Ten čistiaci gél vyzerá zaujímavo, ja mám síce teraz dosť takých čistidiel (možno 3 :D ), ale zase asi by si to tam mala zbytočne niekde položené, tak ak ti to nebude ľúto, kľudne. :)) Trochu ma síce mrzí, že ja ti nemám teraz za čo kúpiť tiež nejaký "darček", ale keď už budem zarábať, tak... už teraz mám plno nápadov!! :D

      Ďakujem za facku! :'DD Pomaly si to uvedomujem, len teraz mám zase iný problém (viď vyššie), v brzdení ma. :D A to RFP neviem teda, ja mám taký pocit, že ho ani nestihnem, lebo pred Pohodou sme chceli ísť ešte domov... jaaaaj... radšej tie termíny mohli vymeniť. Veď nikomu aj tak nevyhovuje ten hradecký termín, tak mne zas nevyhovuje ten Plzeňský. :DD
      A češtiny sa až tak už nebojím, niečo ste ma naučili! A posmievanie je aj tu. :D Ale je to zaujímavé s tým obliekaním, na to som zvedavá teda! Také zvláštne, že nikomu nevadia vysoké kraťasy a tak. Ale trochu sa bojím toho, aby tieto veci nevadili v práci - alebo teda hlavne červené vlasy, napríklad. :X
      Inak o "božích produktech" mi niečo hovor, na to sa teším najviac. :DDDD

      Odstrániť
  4. Tak to teda gratulujem k toľkým vyhraným veciam naraz. Určite za to môže aj tvoja poctivosť (v sledovaní) :3 Pekné fotografie a som rada, že "bonus" sa páči :) Nebola som si istá, aké by som ti tam mala hodiť, no uvidela som tieto a priam po mne volali, haha :D :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za prečítanie článku. Ak sa rozhodneš zanechať tu reakciu, budeš odmenený/á pamlskom v podobe mojej odpovede.
Muc!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...