21. augusta 2014

Choď si za svojím snom. Každý deň urob krôčik k tvojmu cieľu.

Motivačné vety, ktorých je dnes plný internet. A taktiež mnoho podobných. Máte aj vy svoj koníček, ktorému sa často venujete? Plánujete si v budúcnosti zarábať tým, čo vás najviac baví? Máte svoj pracovný cieľ? Alebo už teraz sa vám darí?


Tak v tom prípade nie ste ako ja, a preto gratulujem a držím palce. Dnes chcem písať o inej skupinke ľudí. Ktorí si nejak... nemajú za čím ísť.

V každom osobnostnom teste, dokonca aj v takých, ktoré sme robili v škole, mi vyšlo, že mám umelecké predpoklady, alebo že rada pomáham ľuďom. Ok, to by sedelo, a bola som z toho vždy happy. Háčik je v tom, že som ostala len pri testoch a nerobila nič konkrétne pre to, aby som dosiahla... moment... čo som vlastne mala chcieť dosiahnuť? Poďme sa pozrieť na môj "poľutovaniahodný" život.

Každý odborník - či psychológ, alebo učiteľ, čo ju učí - vám povie toto: Čo ste radi robili ako dieťa? Tak k tomu máte pravdepodobne sklony, a mali by ste sa tomu venovať v budúcnosti. 

Aha, fajn, takže v mladosti som si často kreslila, či vyfarbovala omaľovánky a celkom mi to šlo. Výtvarná výchova bol môj obľúbený predmet od nepamäti. Na strednej škole sme mali výtvarnú nástenku, ktorá sa každý rok menila v závislosti od ročníka, ktorý mal zrovna predmet s tvorivou činnosťou - no moje 3 kresby tam nechali zapichnuté celý čas. A milujem tú hru s farbami a relax, ktorý sa mi pri kreslení/maľovaní naskytá. Predpoklad na výtvarnú činnosť?

Tiež ma ale bavilo spínať si papiere do rôznych knižiek, písať si do nich rozprávky a kresliť k tomu "ilustrácie". Slohy boli v škole vždy moja silná stránka, učiteľom sa pozdávali, a diktáty som nenapísala nikdy horšie, ako na 2. Vlastne väčšinou som ich mala bez chyby. Ani nehovorím o tom, koľko mini románov (zaseknutých v slepom bode :D ) som si napísala. Veľmi rada by som raz napísala knihu. Zatiaľ od svojich 11 rokov blogujem. Takže už môžem byť aj spisovateľ.

V detstve som si ale stále obliekala a vyzliekala bábiky, aj tie v papierovej verzii so štítkami, sama som si to dokonca vyrábala. Potom s príchodom počítača som objavila aj dressup hry (stále niektoré neodmietnem, napr. H&M má takú realistickú :D ). Milujem módu, baví ma v nej experimentovať (aj keď, pravda, zatiaľ nemám veľmi s čím, tak aspoň v duchu ^^ ). Keď som na základnej škole chodila v teplákovej súprave, necítila som sa dobre. A doteraz ma bavia rôzne karnevaly a maškarády, kde sa fakt vyžaduje zapojenie fantázie. Skoro stále som vyhrávala školské karnevaly a dvakrát sme s kamarátmi a priateľom vyhrali slávnostnú promenádu na festivale Pohoda. Mimochodom, baví ma aj makeup. Mnohým z okolia sa to nepáči, proste akoby som "nemala iné záujmy, len sa kresliť", ja to však beriem ako alternatívu umenia, keď sa mi zrovna nechce skutočne kresliť na papier, tak sa aspoň pekne namaľujem ja. :D Podotýkam, že nenosím tekutý makeup, bavia ma najmä očné maľovátka a rúže. Maľovala som už aj jednu dámu na ples, a bola (dúfam?) spokojná, taktiež spolužiačku, alebo triednu učiteľku na fotenie. A mám v obľube aj nákupy. Bude zo mňa vizážistka/stylistka?

Ale pozor. Ja totiž inklinujem aj k hudbe. Milujem alternatívnu hudbu (pozrite si môj profil na last.fm), kapela Arctic Monkeys vo mne v 12 rokoch odštartovala akýsi chtíč stať sa hudobníčkou. Ja som, mimochodom, dovtedy absolútne neznášala hudbu. Aspoň som si to myslela. Kým som nezistila, že ono hudba nie je len to, čo sa nám podsúva každý deň v komerčných rádiách, diskotékach, obchodoch... V skutočnosti hudobníkov som skryto obdivovala už odmalička. 6 rokov som si priala mať vlastnú gitaru, 6 rokov, kým som ju konečne dostala a začala som sa učiť na nej hrať. V škole som pred 2 rokmi dala aj vlastné vystúpenie so spevom, a aj keď to bola primitívne jednoduchá pesnička (a doteraz neviem zahrať nič viac :D ) a chalani vzadu sa smiali, niektorí ma pochválili. Aj potlesk som dostala. :D Mám však obrovský problém s tým typom trémy, že sa na to vystúpenie aj cítite, ale hlas sa vám trasie ani čo by vás niekto napojil na elektrický prúd. A potom sa to nedá ovládať. Pritom doma vám to šlo, a myslím naozaj. To posledné vystupko ma však motivuje. Hudobná kariéra?

Avšak s tým, že som si rada tvorila webstránky a blogy, súvisí aj design, ktorý som sa musela na základnej úrovni naučiť, ak som nechcela sťahovať a kopírovať cudzie layouty na stránky. A hádajte, v čom vidím problém. Že aj grafika ma začala baviť. :D Navrhovať si na diskusné fóra rôzne avatary, podpisy, či rozvrh hodín, dopisné papiere, spomínané layouty, upravovanie profilových fotiek (nielen mne),... vidím v tom kreatívnu činnosť. Aj špáranie sa v HTML. Teda aj práca grafika/webmastera, sa mi asi na základe psychotestov naskytuje.

Ale hoho, ešte sme neskončili. Odmalička inklinujem k zvieratkám. Namiesto veľkých umelých bábätiek som v kočíku mala vyobliekaných plyšákov, alebo Pikachua. Dievčatká okolo boli z toho trochu mimo. U starkého som bola stále so psom, od 8. rokov chovám škrečky, zamilovala som si aj králičky, ale to je jedno, proste doteraz mi od detstva ostalo to, že na návšteve hneď hladkám zvieratá... a moja motivácia k sťahovaniu sa z domova je, aby mal môj králik konečne väčší výbeh. :D Veterinár bolo kedysi povolanie mojich snov, teraz by som asi nezvládla pozerať sa na trpiace zvieratá, ešte predavačka v petshope by sa možno dala. Síce, to by tam predo mnou nemohli predávať hlodavčeky hadom, nevadí.

Aj keď moja fotografická výbava zatiaľ je otrasná, ale milujem - asi vám to už došlo - fotenie. Mám načítané články o tom, ako vybrať správny foťák, ako fotiť, aby fotografie mali dušu, a tak ďalej. Vidím vo fotení potenciál na prejav mojej bujnej fantázie. Viem, že na mojich fotkách tu na blogu zatiaľ nie je čo obdivovať (až na to sebavedomie postovať sem rozmazané fotky, že? :D ), ale niektoré v PC mi ľudia pochválili a viem si predstaviť narábať s lepším fotoaparátom. Ovplyvní ma svet fotografie?

A v podstate už neviem. Určite ešte mám nejaké vysnené povolania, na ktoré "mám potenciál", ale zrovna ma žiadne nenapadnú. Aj keď viem, že po zverejnení tohto článku ma napadne ďalších 5. Aha, napr. práve mi cvaklo, že aj astronómkou som chcela kedysi byť, ak je to ovšem to povolanie, ktoré skúma planéty a hviezdy. Knihy o vesmíre som si požičiavala snáď celý 5. ročník ZŠ. Dostala som ako malá aj hračkársky teleskop, a potom to sklamanie, že nevidím na žiadnu planétu. :D

Rada radím kamarátkam či kamarátom aj so vzťahmi, alebo keď nie to, rada si ich vypočujem a poviem svoj názor. Niekedy moje rady aj uskutočnili (potom ten stres, či sa náhodou nepostaráte o nejakú novú životnú pohromu :D )... a čuduj sa svete, často to zafungovalo. Mimochodom, osobné koučovanie ma posledné roky fakt oslovilo.
Takisto podnikanie. Mám fakt dosť nápadov, len odvaha chýba.
Momentálne sa učím aj variť a neskôr pribudne pečenie, vidím v tom veľký zmysel a lásku v nový koníček.

A myslím, že by som už mohla aj prestať. :D

Niektorí z vás si asi povedali - "tak zisti, čo je to robota, a prihlás sa do normálnej práce." To som mala v pláne už tento mesiac. Odsťahovať sa s priateľom a jeho rodinou do Plzne. A na poslednú chvíľu som si to rozmyslela, že prídem možno neskôr (ok, hlavná pointa bola v tom, že som sa chcela naučiť variť). Nedokázala som opustiť svoj domov a všetko nechať tak, moju milovanú izbičku, aby dýchala pustotou, keď som sa v živote nikam nesťahovala a žijem tu celý čas. Viem - veľké mesto, nákupy, koncerty, výlety... ALE zrazu odísť niekam na koniec republiky západne od konca mojej rodnej republiky? Ok, toto mesto je jedna veľká diera - ale náš byt je v mojom srdiečku stále. ("Raz sa ale musíš osamostatniť." Dobre, dobre.)
Ale dôležité je to, že sa necítim na prácu vo fabrike. Neodsudzujem to, ale nemám v ramenách žiadnu silu, bola by som im tam iba na škodu. A taktiež mi nebola do vienka daná schopnosť ponáhľať sa. Som pomalý človek, a všetko, čo sa mi zdá, že som urobila rýchlo... som vlastne urobila zo všetkých vždy posledná (aj keď dôslednejšie).

Potom isto niekoho napadlo odporučiť takýmto ľuďom ako ja, toto: "Tak pokračuj v štúdiu na vysokej škole." Áno, veď niežeby som aj nad tým nepremýšľala. Umelecká škola však na prijímačky vyžaduje, aby ste si so sebou priniesli toľko vecí, až je vám z toho blbo (neviem, či je to tak všade) a ešte s rizikom, že vás nevezmú. Milujem aj šprtanie sa v jazykoch a láka ma nejaký dlhší pobyt v zahraničí, najmä mojom milovanom Anglicku, Škótsku, alebo Švédsku. Tak som si pozerala odbor škandinavistiky. Vôbec na skúšky nechceli, aby som mala načítaných pár kníh o Švédsku, keď som mala plnú hlavu toho, ako sa učiť na matury. :D
Vlastne by som ani nevedela, čo študovať. Neviem si predstaviť zamerať sa niekoľko rokov na 1 koníček, keď viem, že by som zanedbala tie ostatné.

Ďalšia možnosť, čo by mi niekto pravdepodobne povedal: "Však vyber si jeden koníček, keď ich máš toľko, určite ťa niečo baví viac, ako ostatné!" A teraz sa konečne dostávame k pointe celého článku! Áno, mám záujmov plno. Až na tú veterinu, zo všetkého určite ovládam základy a viem sa v tom orientovať tak, aby som nebola za sprostú.

Ale tu je ten problém! Zo všetkého ovládam iba základy, alebo lepší priemer!

 Dnes zamestnávatelia nechcú priemer. Chcú odborníkov v jednej oblasti. Nestačí im, že vás proste niečo jednoducho iba baví. Chcú, opakujem, aby ste v tom boli odborníci.

V každom hobby som sa snažila načrieť informačne hlbšie, ale akonáhle som zistila, že to už nie je sranda a je to príliš ťažké... proste som odbehla do iného záujmu, ale v tom som tiež nevyhrala. Napríklad prijímačky na školu informatiky, výtvarného, hudobného umenia, grafiky, musia byť sakramentsky ťažké. A nejde len o školu. Ako si mám s mojími zanedbateľnými vedomosťami nájsť prácu "snov"?

Som bezradná. Je najvyšší čas, aby som si nejakú prácu našla. Ale nič mi nesedí. Nie z hľadiska toho, že by som to nezvládala (až na tie fabriky), ide o to, že všade chcú superschopných ľudí, ktorí ovládajú všetko všetučko v tom ich odvetví. Tak si vždy pri tom inzeráte poviem: Naozaj mi stojí za to, podrobne sa vzdelať práve v tomto, a nie v inom? Povedala som si to už takmer pri všetkom. Ja neviem, ako niektorí ľudia dokážu zohnať prácu svojich snov a všade písať, akí sú tam šťastní. Alebo aspoň prácu, ktorá sa dá.

Na základnej škole som patrila medzi najlepších (čo sa mnohým rovesníkom nepáčilo). Verila som si, a snívala som, že raz budem maliarka. Alebo spisovateľka. Alebo hudobníčka. Alebo... a tak to šlo ďalej.
Neskôr som zistila, že zrazu niekto je odomňa v maľovaní lepší. Aj v písaní. Aj v hudbe, vo všetkom. Ľudia, ktorí majú teraz tak 16 rokov, toho dokázali oveľa viac, ako teraz ja v 19-tich. Našli sa. Ja nie. Pripadám si ako neschopný idiot, že neviem robiť poriadne v skutočnosti nič. Bola som príliš preceňovaná. Nebola som posúvaná ďalej. Aj keď, neviem v čom vlastne ďalej. Keďže ma baví a zaujíma všetko.

A zároveň potrebujem nejaké peniaze na moje vyhliadnuté materiálne sny (kozmetika, festivaly, ku ktorým som sa doteraz "nedokopala"). Neviem veru, ako k nim dôjdem, keďže krok k peniazom je práve práca. :( V podstate pracovať môžem hocikde, ale nebolo by na škodu byť v niečom odborník, nie? Zdvihni ruku ten, kto nechce byť v niečom obdivovaný!

*

Pôvodne mal byť tento článok kratší, trochu som sa upísala, ale dúfam, že to aspoň niekto prečíta(l) celé a povie mi na to svoj názor. :) Ste niekto na tom podobne? Máte svoj jasný cieľ, alebo ste sa tiež zakaždým zasekli, keď došlo k náročnejšiemu kroku? Tiež máte milión päťsto záujmov, ako ja?

Navyše ani neviem, ako to napísať v inzerátoch do kolónky "špeciálne zručnosti", a tak radšej celú Profesiu, či LinkedIn vypnem. V životopisoch tam mám vyplnené len základné informácie (aspoň, že viem, ako sa volám, všakže). Moja školská prax je na míle vzdialená od vysnívanej práce.

Nejde o to, že by som nebola schopná podujať sa náročnejšiemu kroku, aby som niečo dosiahla. Ja len neviem, čomu mám obetovať drahocenný čas. Keď to zistím, pôjdem smelo do toho.

Chcem samostatnú prácu. Nikdy som nebola veľmi do tímu. Na druhej strane, mám strach aj z toho, že budem celý život zatvorená vo fabrike, čo ma psychicky unaví, a pojem "voľný čas" bude sci-fi.

Tak asi nič.



Trápi(l) niekoho z vás rovnaký problém? :)

21 komentárov:

  1. Uff, Naty :D Tak jako, dá se říct, že jsem na tom podobně. S těmi zájmy. Akorát já ani nikdy nepřemýšlela nad tím, že bych se jimi živila. I když bych byla fakt dobrá, tak v dnešním světě se jen psaním nebo jakýmkoliv druhem umění uživí horních 10. Teda vlastně, ne jen v dnešním světě, vždycky to tak bylo.

    A i kdybys měla nějakého super známého, co by ti teoreticky mohl sehnat super pozici, tak to nezvládneš bez VŠ. Leda, pokud bys byla informatik anebo měla nějaký super nápad a začla s tím podnikat (a to by se taky muselo týkat techniky, což asi ani jedna z nás nemá společné :D).

    Astronomka existuje! :D Nevím, jestli se to takhle přesně nazývá, ale hvězdami, nebem, počasím – tím vším se dá zabývat :) Třeba by tě něco takového zaujalo. Pokud ti šla biologie a aspoň trošku i chemie a fyzika (aspoň tak, aby ses našprtala), tak můžeš určitě zkusit, i něco jiného na přírodovědecké fakultě. Vědci jsou žádaní pořád!

    No a vlastně pokud ti šlo to výše uvedené, tak bys mohla zkusit i tu veterinu. I když to s těmi zvířaty chápu, ale zas to musíš brát tak, že bys jim vlastně pomáhala a to krvácení atd. by pak přestalo. :) Díky tobě!! Musí to být skvělý pocit doopravdy aktivně pomáhat zvířatům.

    No a pak mě vzhledem k tvým zájmům napadlo hned – pajdák (jako pedagogická fakulta, ne SŠ) a jít na 1. stupeň. Tam se učíš vlastně úplně všechno, včetně výtvarky, hudebky. A bohužel i tělocviku :D ale to se zvládne. Pokud bys nechtěla tělocvik, tak můžeš zkusit na 2. stupeň výtvarku + nějaký jiný předmět. :)

    Nakonec můžeš zkusit i tu švédštinu... Tedka budeš mít hodně času se učit, jen si musíš včas vybrat.

    Já tedka mám taky takovou krizi, co se týče povolání, protože dělat překladatele taky není moc žádný med (pokud se na to vůbec dostanu!) a bude to chtít hodně soutěživosti, což já moc neumím :D A budu zkoušet i to učitelství na SŠ, případně VŠ, pokud budu super :D, jako magisterský obor. Bohužel, učitelka jsem nechtěla být nikdy, ale nakonec si říkám, že to není taková hrůza... Snad. :D A je to lepší než pracovat za pásem.

    No ale než budeš mít VŠ nebo se stane zázrak, tak ti nezbývá nic jiného, než do nějaké fabriky jít a vzít, co jde. Nebo do mekáče/kfc. Tam berou lidi furt. Anebo třeba ten zverimex. A neboj se, to zvládneš :) Ženy tam nic tak extrémně těžkého ani nosit nemůžou. No a pak se v zimě rozhodneš (ale opravdu!), kam chceš na tu vyšku, dokud je to zadarmo, tak přece není o čem... naopak ještě třeba dostaneš nějaká stipendia (záleží na škole kolik a za co dávají). A od února, kdy se podává přihláška, do června, kdy bývají zkoušky, máš mnoho času se učit, číst, všechno... Ale musíš do toho dát fakt hodně. Jinak, bohužel, je dost možné, že hranolky budeš smažit pěkně dlouho.

    Snad to aspoń nějak pomůže :) <3

    A mrzí mě, že se ti už teď tak stýská po domově :( Ale neboj to zvládneš! V novém bytě si to můžeš všechno zařídit znova a třeba líp a všechno podle sebe!:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ahoj! :-)

    Za prvé ti chci moc a moc poděkovat za tak krásný komentář, který jsi zanechala u mě na blogu. :-) Ani nevíš, jak mi hned po ránu zvedl náladu a nadšeně ti odepisuji. :-)

    Absolutně tě chápu, pro spoustu lidí jsou peníze přednější jak škola, tudíž osobně znám spousty lidí a i svých přátel, kteří po střední škole (dokonce po gymnáziu, po kterém se říká že jsi "nic") nešli na vysokou, ale zkrátka pracovat.
    Je to asi o schopnosti člověka a o známých, kam se dokáže i bez studia prorvat.
    ... a taky hodně o štěstí.

    Většina mých úspěchů byla štěstí. :D A to spjatý s jednou velikou náhodou.

    Jde asi o to mít nějakou vizi, co by nás mohlo bavit a pak se tomu snažit co nejvíce věnovat. Ono tě to totiž ke všemu co si přeješ zavede.

    Hlavně, dneska je internet sakra velká věc, tady může člověk dokázat cokoli. A mít vlastní stránky, kterým se věnuješ... to taky člověka může hezky někam zavést. Vím o čem mluvím. :-)

    Jinak ještě odpovím na tvůj dotaz - ano, já nakonec na vysokou školu jdu :) vybrala jsem si sociální a mediální komunikaci, ale jeden nikdy neví, jak to vlastně bude.
    Ještě jednou ti chci poděkovat za komentář a tolik pochval, samotnou mě to inspirovalo. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bože máme toľko toho spoločného :) taktiež som sa nikd nevedela rozhodnuť :D vždy som závidela ludom ktorí vedeli presne to co chcu :D ano ja som vedela tiež :D ale bolo toho habadej :D stym veterinarom to mame spolocné :) aj teraz niekedy lutujem ze som tam nesla ale zas idem na medicinu tak by to malo byt podobne ... len zvierata su mi trochu milsie :)) Dakujem za tento článok :)
    Pozývam ťa na moju giveaway, kde môžeš vyhrať 10 skvelých produktov :)BellesFleurs

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem baby za komenty. :) Vevi tebe už myslím nemám čo na to odpisovať. :D
    Domi - za mááličko, fakt som sa nad tým zamyslela... a to šťastie je asi naozaj potrebné, lebo fakt niektorí ho mali dostatok na to, aby sa stali úspešnými :D a internet k tomu často dopomáha, ako píšeš. Držím palce na VŠ. :)

    Nikoj Ka - to ma teší, že až toľko :) ...je to proste ťažké, keď sa dnes dá vybrať medzi toľkými činnosťami, a každá je super :D veď už len keď vidím kurzy maľovania: kurz olejomaľby, kurz kreslenia portrétov, kurz módnej kresby... A VYBER SI!! :D A snáď ťa bude medicína baviť, zvieratká sú mi taktiež milšie, len to v podstate aj moje zdravie, tak aby sa o mňa ešte mal kto starať, keď budem chorá. :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ahoj,
    pozývam Ťa ku mne na blog na GA
    http://petra-justbeauty.blogspot.sk/2014/08/giveaway-nr2.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, prepáč, ale nie.
      Ide ti o to, nazbierať si pravidelných čitateľov? Ja pozvánky na GA prijímam, ale nie od ľudí, ktorí sa ani neunúvajú prečítať si článok (ktorý som písala, mimochodom, asi 4 hodiny) a urobiť si tu reklamu. Kvôli jednej giveaway ešte neznamená, že po kliknutí na pravidelné sledovanie, by som čítala každý jeden tvoj článok.

      Ty by si môj blog napríklad čítala? Silno pochybujem. Tak prečo ja by som mala čítať tvoj?

      Mimochodom, keby si si môj blog trošku obzrela, na takéto off topic príspevky tu mám vpravo guestbook: "Názory, pozvánky a otázky smerujte sem." Chcelo by to trošku sa uvedomiť, kým niečo napíšem bez toho, aby som sa poobzerala. :)

      Odstrániť
  6. Ty brďo, tenhle článek mě až trošku chytil u srdce:) V něčem,když jsem to četla jsem se úplně viděla, jako bych to psala já! Když to vezmu ale hodně obecně, to co bych jednou chtěla dělat já, třeba i vím, ale mo to tolik "ale"...
    no mám pocit, že bez známostí, kontaktů a pořádné dávky štěstí a bohužel v dnešní době i peněz nejde už snad nic:(
    Ale nezbývá než doufat a jít si v rámci možností za tím, za tím oním snem=)
    Mimochodem skvělý blog, hned zakládám k oblíbeným a moc ráda si ho projdu celý!
    Měj se krásně, Lucka
    changelucylife.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak takéto komentáre ma vždy neskutočne posúvajú, ďakujem! :) To som rada, že nás je teda viac nerozhodných. :D A presne ako píšeš, proste keď už aj máš niečo vyhliadnuté, tak nemáš na to známosti a peniaze... takže vlastne "ísť si za svojím snom" nie je len tak. :D
      Ďakujem aj za pridanie do obľúbených, idem sa hneď pozrieť k tebe na blog. :)

      Odstrániť
  7. Ja viem že je to teraz trochu mimo tému ale označila som ťa v Liebster Award Tagu, tak ak chceš si ho urob :)
    http://justforher.blog.cz/
    - Lilith

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Dakujem za koment! No to si iba ty myslis ze by si sa vyhrala s temou :D ty hlavne musis vyberat podla toho co je v obchode a neboj sa aj ja som chcela ist napriklad do ZARY ale nedalo sa. Takze je to obmedzene a nenajdes vzdy to co hladas. Piatok nakupujem ja, takze to si hlavne pozri :D

    btw co sa tyka farby mala napoveda-- ovocie :-D

    www.donnaiveh.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  9. uz som lajkovala stranku koncime s cukrom, dakujem za tip! No jasne ze tam je niakyy akoze scenar. Dovolim si povedat ze aj sa tam umelo nafukli veci, len aby bola sledovanost a to ze my sme tam potom jak debili to nikoho netrapi :-D asi o tom napisem par slov teplych. Tak dnes pozeraj o 15.20 na jOJ :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ja zas mám cieľ a idem si za ním.Už od piateho ročníka na základnej škole som chcela byť architektka alebo dizajnérka..nakoniec som sa rozhodla pre stavebnú školu..všetko bolo super,prázdniny už prešli a zrazu bum,idem do novej školy..bála som sa,aj keď som na základnej škole patrila medzi naj žiakov(joooj,nechcem sa chváliť,veď určite chápeš,ako to myslím), ale tie obavy,že to nezvládnem...ale predsa,zvládla som to,všetko je to iba v mojej hlave..!
    Tak isto,aj ja mám skoro všetky tieto záľuby a koníčky ako ty...len ja na to popri škole nemám skoro vôbec žiaden čas a tak by som chcela!!! :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ježiš ďakujem za toľko komentárov! :D Vďaka za pochvalu outfitu, a čo sa týka tej podkladovej bázy, tak myslím, že svoj účel plní. :) No a k tomuto článku - to je super, že máš konkrétny sen, závidím! :D :D Tak nech sa ti to pekne plní, lebo to by bola škoda, nechať si to ujsť. Lebo podľa mňa také zamestnania "čo sa v živote určite uplatním" (právo, ekonómia...) už trochu upadajú, však dakto musí robiť aj niečo iné...
      A veľká vďaka aj za pridanie sa medzi čitateľov, aj keď som už asi 3 týždne nenapísala žiadny článok! :D

      Odstrániť
  11. Robit pracu snov a este za rozumne peniaze vyzera v dnesnej dobe ako nerealne. Pretoze vzdy sa z niecoho musia platit ucty. Ale bohuzial kvoli tomu ako vyzera nas trh prace, tak aj najst aspon neaku pracu je pre mnohych z nas dost tazke a tiez je to taky sen bez ohladu na to kolko titulov mate. Najlepsie je, ked sa mame o koho opriet, a kto v nas veri. Tiez sa teraz pokusam splnit si svoj sen, ale je to beh na dlhu trat. Maj sa pekne a budem rada, ked navstivis moj blog formou deniku.

    http://prchava-marnivost-okamziku.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Páči sa mi tá veta, že každý sa musí pre niečo snažiť bez ohľadu na titul. To, že by som nejaký mala, mi nezaručuje dobrú prácu. Neviem prečo, ale zdá sa mi zbytočné ísť na VŠ, keď sama neviem, čo chcem robiť. Vlastne dosť ťažké je nájsť aj takú obyčajnú "fabrikovú" prácu, ako spomínam v článku, a nie to ešte niečo, čo by mi sedelo k odboru...
      Vďaka za komentár, idem sa pozrieť na tvoj blog. :)

      Odstrániť
  12. Ahoj. Písala si mi na blogu komentár, ktorý potešil, tiež som ti na to odpovedal, aj keď v krátkej forme..http://singularity12.blogspot.sk/2014/07/vysoke-tatrykrasa-slovenska.html

    Podľa mňa je úplne super, že máš toľko hobby..Na druhú stranu, to musí byť časovo náročné. V článku si nepísala, akú máš strednú školu, ak si to niekde inde písala, tak prepáč, tento článok som čítala ako prvý. Prečo nechceš robiť, to čo si vyštudovala? Ja som teraz v maturitnom a nechcem byť účtovníčka! Preto chcem ísť na výšku a rada by som sa dostala na predškolskú a elementárnu pedagogiku, aspoň teraz ( zvykne sa mi to meniť, už som chcela ísť aj na editorstvo a vydavateľskú prax, ale potom som rozmýšľala, či mi z toľkej sloviny neprepne). A keď si to ľudia porovnávajú, čo je lepšie kancelárska krysa alebo učiteľka? Potom sú také otázky: A tebe preplo? Finančne je to biedne ale aspoň budem robiť, čo mi bolo vždy bližšie..Aj ja som rada kreslila, hrala som hádzanú a v škole to budem môcť znovu robiť aj keď s takými drobcami. Jediné s čím by bol problém by bola hudobná, lebo neviem spievať ani hrať na nástroj ( strašne by som chcela vedieť na klavír ).
    Dosť ma prekvapuje, že máš strach. A čo, že sú lepší, veď sa na to dá vypracovať. Aj keď máš len základy, veď stálym trénovaním a zlepšovaním, budeš expert!! Aj ja som niekedy mala strach z nových vecí, napríklad aj napísať do vydavateľstva som odkladala mesiace...teraz to robím už automaticky. Snažím sa všade hľadať nejaké skúsenosti.
    Ale mne sa to asi ľahko hovorí, keď nie som v tvojej koži. Tak ti len zaželám, nech nájdeš, čo hľadáš a prekonáš strach, ktorý ti ( podľa mňa ) dáva ešte väčšie prekážky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, no myslím, že si ma psychologicky odhadla, a možno ten môj "strach" je dosť zbytočný. Vlastne som to doteraz považovala za "len také búšenie srdca", ktoré mi akosi nedovolí ísť ďalej, ale teraz mi celkom otvorilo oči to priame pomenovanie "strach". Asi s tým začnem niečo robiť.
      Časovo náročne to určite je, pretože nikdy nie je čas venovať sa naplno všetkému, tak sa veľmi ľahko stáva, že niečomu sa prestanem venovať pokojne aj na celý rok, a potom sa k tomu vrátim.
      To učiteľstvo je celkom dobrý nápad, mňa vždy celkom bavilo niečo vysvetľovať, ale určite by som nechcela učiť na základnej škole... neviem, aké sú deti inde, ale u nás v meste to už ide dolu vodou s tým správaním. Jedna mladá učiteľka, ktorá učila moju triedu na strednej škole, učila zároveň na základke, a povedala nám, že sa tam dosť trápi, nakoľko tie deti ju úplne odpísali...
      Inak nad editorstvom alebo niečím podobným som tiež rozmýšľala, lenže presne ako spomínaš - povinné bifľovanie slovenčiny musí byť niečo hrozné.
      Tak vďaka za povzbudivý komentár, a snáď o 10 rokov budeme robiť to, kde sa teraz aspoň približne vidíme. :)

      Odstrániť
    2. Aha, ešte si sa pýtala na tú moju strednú školu, na to som zabudla - nuž, mám za sebou odbor sociálno-výchovný pracovník, ale to som študovala len preto, lebo som tú školu mala ako sa povie "na dosah ruky". Teória sa mi síce páčila, ale prax vôbec. S deťmi mladšími ako 12 rokov si nejak nerozumieme, neviem, ako sa k ním chovať, aby ma potom pre niečo nepožalovali. Pričom rok praxe som strávila práve s takými deťmi, a myslím, že som sa z toho aj tak nič nenaučila. :D Praxovala som ale aj na úrade, a to už bolo trochu lepšie, tak prinajmenšom by som si hľadala niečo takéto.

      Odstrániť
    3. Pre mňa sú možno aj tie malé zlé deti výzva. Pokúsiť sa byť pre ne, čo najlepšou ale aj aby oni sa ku mne správali slušne a možno ich práve tým trošku zmením. Však uvidím, to je ešte ďaleká budúcnosť. A ešte ten prvý stupeň 1-4 nie sú takí diablici :)
      Niekedy som to tak brala, že chcem mať dobre platenú prácu, kde sa nenarobím, ale teraz je to skôr také, že chcem niečo robiť pre druhých.

      Odstrániť
  13. vela otazok, na ktore ti sam zivot da odpoved :)

    www.donnaiveh.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka za pekné slová, myslím, že máš pravdu a život už niečo prichystá pre každého. :)

      Odstrániť

Ďakujem za prečítanie článku. Ak sa rozhodneš zanechať tu reakciu, budeš odmenený/á pamlskom v podobe mojej odpovede.
Muc!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...