22. júla 2014

Moju piatu Bažant Pohodu mám za sebou

Práve sa chystáte čítať trochu dlhší článok, tak si spravte kávu a usaďte sa pohodlne. Podstatou blogov boli vždy články. Aj ja poctivo čítam dlhé príspevky. :)

Vo štvrtok 10. 7. sme cestovali na najväčší, pre mňa subjektívne aj najkvalitnejší festival na Slovensku, ktorý sa tento rok stal dospelým, teda slávil 18. výročie. Pamätám sa, ako som pred piatimi rokmi mala kúpený lístok na Rock For People kvôli mojej (stále) najobľúbenejšej kapele Arctic Monkeys. Avšak stalo sa pár okolností, ktoré ma donútili lístok predať a kamarátka z ČR (ahoj :D ) ma presvedčila, aby sme si dali premiéru na Pohode. Môj prvý dojem po prekročení turniketu bol úplne fantastický, a už vtedy som vedela, že sa toto miesto stane pre mňa závislosťou, a jedným ročníkom to neskončí!

Všetci nadšene hovoria, že je výnimočná najmä svojou atmosférou a čistotou, veru občas sa aj cítim, akoby som vôbec nebola na Slovensku. Pohoda je festival, na ktorý sa nechodí primárne kvôli kapelám, aj keď mne osobne hudobný výber každoročne väčšinou sadne. To, že na mojom premiérovom ročníku som poznala dokopy asi 7 kapiel, vôbec nevadilo. Za tie roky, čo som pravidelný návštevník, som sa naučila jednu vec: mať otvorenú myseľ neznámej hudbe, dozvedať sa o nových žánroch, hudobných nováčikoch... skrátka, vedomostne rastiete. Fakt, na ktorý si treba však dávať pozor - keď už raz navštívite Pohodu (či iný väčší festival podobného charakteru) a pocítite všetko, čo opisujem - budete mať veľmi vysokú latku na vystúpenia, a nejaký miestny punkový koncert vám už nikdy nebude ku spokojnosti stačiť.

Čoraz častejšie čítam blogy, kde Pohodu opisujú ako politics-friendly akciu, plus že sme všetci strašní obmedzenci, opilci a narkomani. Áno, sú tam politické diskusie, ale dajú sa obísť veľmi širokým oblúkom. Nebyť fotografií, tak ani neviem, že tento rok tam naozaj bol Kiska. A veď nech, komu sa páči, nech príde!
A opilcov a narkomanov máte všade. Nie je to také strašné, nikoho predsa neobťažujú, a ich inteligenčný kvocient je aj tak vyšší, ako u návštevníkov na niektorých iných SK/CZ festoch (nebudem menovať), kde najväčším zdrojom zábavy je práve opíjanie sa do bezvedomia, váľanie sa v blate, a primitívne pokriky. Mimochodom, ľudia inklinujúci k tomuto druhu "zábavy" vám pravdepodobne s mávnutím ruky povedia, že na Pohode je nuda, pretože jej verní návštevníci nie sú väčšinou bordelári ako oni.

Viac ako čokoľvek neznášam ten nový trend, ukazovať na festivale najmä to, čo kto má oblečené. Festivalová závisláčka predsa musí mať čelenku vo vlasoch, a milión päť doplnkov... ako bez toho, preboha, môžem niekam ísť, že? Však veď je tam aj ten spevák z rádia a kúpila som si hentakú peknú blúzku, musím s ňou ísť na festival! Teda niežeby ja som sa tiež nezaujímala o to, čo si oblečiem... ale na internete som už skutočne videla komentáre typu mať takýto krásny top, hneď by som išla na festival! 
Extrém z r. 2011: Nejaké cca 15 ročné vystajlované indivíduá obsadzujú prvé rady, strkajú do vás a snažia sa o dirty dance, pretože sa to na fesťákoch asi robí a nabalím na to nejakého chalana... a zaboha nie a nie pochopiť, že ste pri tej zábrane stáli prví a poznáte od tej kapely viac ako 2 pesničky.

*

Dostanem sa už k dojmom konečne? :D  Cestovanie bolo teda fajn, pán šofér špeciálneho autobusu si v Banskej Bystrici vybral trochu iné parkovacie miesto ako po minulé roky, našťastie, všimli sme si to. Taktiež na Pohode zaparkoval na opačnom konci, než som zvyknutá - úplný koniec hlavného parkoviska, teda trochu sme si potrápili nohy. Nekončiace kráčanie sme napokon zvládli, a nakoľko aj stanové mesto na tomto konci je úplne od ruky (subjektívny názor), prešli sme sa celým areálom až na druhý koniec, môj obľúbený, kde som stanovala stále. Mala som úplne malú dušičku, či vôbec bude ešte miesto čo najbližšie k areálu. A hľa! Hneď v prvom sektore, hneď v rohu, na najideálnejšom mieste celého stanového mestečka sa pýšilo málinko voľného priestoru, akurát pre nás! Ani sme nešli ďalej. Môj najlepší stanovací flek v histórii. Koho to zaujíma? :X Samozrejme, neskôr pribudli ďalší dvaja susedia (tí po ľavej a pravej strane), nechápem, kde našli toľko miesta.



Prvá kapela, ktorú sme chceli vidieť, začala až 18:00, mali sme teda cca 4 a pol hodiny voľného času. Nakoľko večne hladné krky je naše druhé meno, preskúmali sme stánky s jedlom. Neviem, no 5,50€ za drobulinké porcie v niektorých stánkoch sa mi zdalo trochu veľa... našťastie, nebolo to tak všade, pretože môj chlap by asi trpel hladovkou. :D Chválim ale lacnú kávičku od Pána Králička, čo bol vozík (??) s úplne perfektným menom, a tie nápoje boli fakt kvalitné. Alebo pizza, ktorá bola hotová do 3 minút. Alebo UGO ovocné šťavy. Alebo skvelá čajovňa na 5 krokov od nášho stanu. A mohla by som pokračovať aj ďalej, ale nepamätám si.

Zastavili sme sa aj pri krásnej kvetinovej lúke, kde po minulé roky rástli slnečnice, a môj verný spoločník si tam zahral na klavíri. Počas tých 5 minút mohli ľudia počuť napr. hokejovú zvučku, alebo úvodný song z Harryho Pottera. :D 


Čo sa mňa týka, plánovala som, že tento ročník predsalen "poskladám" nejaké odfoteniahodné outfity, ale nemala som náladu to tam riešiť. Make-up už vôbec, človek je rád, že v tom mikrovlnkoidnom počasí sa môže hýbať. Navyše dážď mi asi 2x v jeden deň zmyl očnú linku, takže asi toľko k móde na festivaloch.
Toto je moja jediná fotka s celou postavou, nie príliš vhodná na outfit post, tadá. Myslela som, že budem schopná sa nechať odfotiť aspoň v overali (ktorý sa tváril celkom moderne), len akosi neplánoval poskytnúť mi pohodlie, a tak som ho po 15 minútach poskladala naspäť do kufra. :D


Zaujímavé na tomto ročníku bolo to, že sme toho viac nestihli, ako stihli. Keby sme neboli slepí, tak sme si mohli nazbierať asi tak 5 autogramov, či fotiek s hudobníkmi. Všetky takéto ľudomilné hudobné zoskupenia nám to servírovali pod nosom, ako na podnose. My, samozrejme pár metrov odtiaľ, sme si nič takého nevšimli, a tak nemôžeme machrovať. :D Napríklad isté slovenské trio hudobníkov sa v stánku, označovanom ako Pohodashop, ukláňalo po svojej autogramiáde zrovna v momente, keď sme tam nevinne vstúpili obzrieť si nejaké tričká. Alebo objav roka (na ktorom sme sa zhodli aj s priateľom) sa fotil s fanúšikmi pod pódiom na pravej strane, pričom my sme zrovna stáli na strane ľavej. Samozrejme, všetko som sa dozvedela na internete tesne po príchode domov. :D

A ani na Roller disco sme nešli. Smutné. Dokonca sa nám objavili asi 3 hodiny voľného času, počas najväčšej horúčavy, a tak sme psími očičkami pozorovali bazén. Viac nám nebolo dopriate, pretože som si nepribalila plavky, šikovnica. Nehovoriac o tom, že sme prešli spolu asi 2 kilometre, aby som si mohla nechať nabiť mobil - samozrejme, koľko voľných nabíjačkární sme našli? Správne, ani jednu! Aj kozmetických stánkov tam bolo zopár (Bioderma, Maybelline a Garnier - títo mali na starosti napr. styling vlasov). Hádajte, kto ani jeden nestihol preskúmať.

Inak milujem každoročné náhodné stretnutia s ľuďmi, s ktorými nie som celý rok snáď vôbec v kontakte, a na Pohode sme ako starí známi. :)

Videli sme aj Stanley cup (to bol ten moment, keď sme stáli na ľavej strane, a ujo Seasick Steve zatiaľ na pravej). Najvtipnejšie na týchto 15 minútach bolo asi to, že technik kapely Afghan Whigs mal na sebe tričko s Gáboríkovým menom, ako správny fanúšik, a do toho momentu netušil, že osoba na jeho tričku mala prísť zrovna vtedy na pódium. Chudák, ako tam skákal od radosti. :D

Následne jazda na hasičskom aute.


V piatok aj pekne popršalo. Fanúšikovská základňa slovenských Billy Barman spod pódia uháňala pod najbližšiu strechu, pod ktorou sme my dvaja stáli už nejakú chvíľu pred incidentom. Bolo vtipné sledovať, ako všetci proste utekajú, kašlú na to, a nechávajú kapelu naďalej hrať. :D Vlastne, asi by som sa dosť smiala aj na tom pohľade ľudí pod strieškou, keby som bola na mieste kapely.

Nepýtajte sa ma prečo, ale v tom najsilnejšom lejaku sme sa rozhodli striešku opustiť, a utekať do svojho stanu. Ponožky a pančuchy sa nám v topánkach žmolili, asfaltové chodníčky sa rozhodli, že vytvoria podmienky pre vznik Pohodovej rieky, nuž, zbytočné boli pršiplášte. V našom stane sme zažili kúsok z toho internátneho improvizovaného života, ktorý každý študent tak ospevuje, a zostrojili sme si takýto vešiak.
Irónia dňa: Na raňajšom horúcom slnku nám to všetko preschlo asi tak za hodinu, kým náš chudák improvizovaný vešiak sa o to snažil celý predošlý deň aj noc, od príhody s dažďom.



Mimochodom, celé dni sme riešili, čo nám to lozí pod nohami pod stanom, keď sme si v ňom boli zdriemnuť. Chrobák?

V sobotu sme sa zúčastnili festivalovej promenády, o čom som popísala viac tu. Rozhodne sa pri tom zasmejete, alebo aspoň usmejete, no článok nie je najkratší, tak si ho uložte do záložiek a prečítajte napr. zajtra. :)

fotografický kútik bez komentára

Diskusné WC dvere. Škoda, že som taktiež nemala so sebou fixku. :D
























A čo bolo teda to prekvapenie, ktoré nám cupitalo pod stanom? Všade po internete sa šírilo, že bol veľký problém s ucholákmi. Nás to samozrejme obišlo, ako všetky podobné problémy (napr. pred 2 rokmi sa šíril nejaký vírus, o ktorom som nemala ani páru, kým som sa o tom nedočítala na stránke Pohody :D ). Posledný deň, v nedeľu, sme poskladali stan, a našli sme pod ním toto. Vyzerá to tak, že nám tých pár dní robila spoločnosť myška. :)




*

Pôvodne som mala v pláne rozpísať dojmy zo všetkých koncertov, na ktorých sme boli, ale nakoľko ich bolo asi 20, tak to by tento článok už naozaj nikto nečítal (už teraz som na pochybách :D ). Spomeniem teda len moje najväčšie highlighty pre ľudí, ktorí si chcú obohatiť hudobný rozhľad (videozáznamy nie sú moje):

Mogwai:  Vrcholom celej tohtoročnej Pohody pre mňa, aj priateľa určite títo. Konečne som videla nejakú kapelu, ktorá hrá post-rock, a nie je zo Slovenska. Milujem tento typ inštrumentálnych skladieb. Nie je to pre každého. Keď si niektorí prehrajú pesničku, kde sa prvú minútu nespieva, v momente to prepnú. Pretože "kedy začne spievať?" Pritom koncert Mogwai bol tak úprimný, kvalitný a emotívny. Miestami zarážajúce svetelné efekty, melancholické pasáže a zrazu surový gitarový výprask. Post-rock rozhodne nie je len pre introvertov. Aj keď...

Suede:  Spevák vraj nie je príliš na hlučnú spoločnosť, ale na koncertoch sa vyventiluje poriadne (niečo ako ja :D ). Inak to nebolo ani na koncerte na Pohode, vystúpenie bolo nabité energiou a chytľavým brit popom. Nie je to najmladšia kapela, no vraví sa, že staršia hudba = kvalitnejšia hudba, čo sa potvrdilo aj tu. Prekvapilo ma, že som poznala takmer všetky songy, ktoré Suede odohrali. Škoda, že polovicu koncertu sme stáli v časti, kde ste za vaše skákanie boli za blázna.

Kraftwerk:  Rozhodne ťahák celého festivalu. Už na vstupnej bráne sa rozdávali 3D okuliare na ich vizuálny "bonus" ku ich vystúpeniu. Myslím, že väčšinu ľudí lákalo hlavne toto a priznám sa, tiež ma lákala skôr vizuálna časť koncertu. Bola som, ako aj pri Suede, fakt prekvapená, že som spoznala takmer každú pesničku. Aj keď jednu z mojich obľúbených (Airwaves) nezahrali, na tú som čakala celé 2 hodiny. Ale zahrali Spacelab! Mimochodom, sú zakladatelia elektroniky ako takej, preto možno toľko ľudí ich hudbu nechápe. Boli proste prví, kto spustil vlnu hudby, na ktorú teraz chodíte každý piatok do klubov. Inak tie 2 hodiny boli trochu únavné. Ale chcela som to vydržať. Zvuk bol parádny! 


Seasick Steve:  Tohto chlapa môj priateľ žral. Bradatý pánko s vlastnoručne vyrobenými gitarami (a jednou od Jacka White-a z White Stripes) a jeho ďalším bradatým spoločníkom za bicími hrali rock/blues bez akýchkoľvek obáv, či to neznáme slovenské publikum vezme. Proste prišli a hrali. A my sme im to zhltli aj s navijakom. Tak pozitívne naladených rockových dedov ste dávno nevideli! Škoda, že sme ho nezazreli po koncerte medzi fanúšikmi. Vlastne on sa po celom areáli premával aj nasledujúci deň!

The Afghan Whigs:  Pre mňa asi najväčšie prekvapenie tohto ročníka. Nemala som ich vôbec v pláne, doma ma nebavili. Polhodinu pred deviatou večer sa ale pýtam priateľa: "Chceš ísť na gitarový koncert, alebo na elektroniku?" Môj "starý rocker" samozrejme uprednostnil gitarový, a tak sme skončili na Afghan Whigs v prvej rade. Vyplatilo sa. Neskutočná energia z toho šla! Naživo to bolo skvelé, čisté, a tuším ich predsalen asi začnem počúvať viac. 



Tame Impala:  Prezývajú ich aj druhí Beatles. Schválne, rozkliknite si video a sami pochopíte, ak máte čo len trošku hudobného sluchu. Spevákov hlas. :) Nepatria medzi mojich obľúbencov, vždy som ich mala za preceňovanú kapelu, ale koncert ma presvedčil. Precítená psychedélia, žáner, ktorý ma vždy pohltí. Stihli sme z nich však, žiaľ, len necelú polhodinu, pretože sme si chceli obsadiť miesto na Kraftwerk, ktorí boli hneď za nimi. Tam bolo však poloprázdno, tak sme mohli pokojne ostať ešte takých 15 minút.

Travis:  Dvojhodinový koncert, z ktorého sme absolvovali hodinu, pretože sme sa išli pozrieť na Saténové Ruky, a vrátili sme sa znova na hit Why Does It Always Rain On Me. Frontman trochu prekvapil ružovou bradou, čo samozrejme nevadilo, ale človek je tvor zvedavý. Ich hudba sa počúvala veľmi dobre, hlavne to bolo celé také dojemné, nakoľko mali hrať na Pohode v roku 2009, kedy spadol jeden z hlavných stanov a všetci, aj kapela samotná, cítili, že sa toto vystúpenie muselo odohrať. A tá pesnička o daždi bola v ten deň dosť tematická. :D

Vrbovskí Víťazi:  Nedá mi to. Bolo preveľa dobrých slovenských kapiel, ale týchto musím spomenúť. Všetkých hudobníkov strčili do kapsy s ich jednotnou roľníckou elektrickou gitarou. :D Hudobno-pracovná skupina, ktorá si sama vytvára nástroje, napríklad zo záchoda. A tie skratky týchto hudobných nástrojov. Odkaz pre všetkých výrobcov hudobných nástrojov - strčte si do riti vaše drahé saxafóny. :D
Video1 ; Video2 (pardon za neaktuálne videá, ale z tohto ročníka nie sú ktovieaké záznamy, tak pre predstavu)

*

Chcela by som vyzdvihnúť aj živé vysielanie v RádioFM stane, v ktorom sme sa boli pozrieť na mojich obľúbených moderátorov "ever" - na Baláža a Hubináka. To ich satirické doberanie si seba navzájom je neskutočné. :D Každých pár sekúnd sa celé publikum smialo. Kto ich pozná, vie, o čom píšem. Kto nie, veru odporúčam si ich na spomínanom rádiu naladiť. Škoda, že tam bolo tak plno - kapacita stanu nestačila. Môjmu vysokému priateľovi, ktorý si tam nevedel sadnúť, určite nie. :D

Musím sa smiať, keď som si ešte doma pred absolvovaním môjho piateho ročníka Pohody povedala, že tento rok je veľmi slabý výber "gitaroviek". Teraz mám pocit, že okrem Kraftwerku sme neboli na žiadnom electro koncerte.

Mnoho ľudí sa sťažovalo na tohtoročný hudobný výber. Tiež som spočiatku bola trochu skeptická. V podstate počas cestovania som si v duchu kládla otázku, načo sa zase trepem stanovať v daždivom počasí? Nakoniec nič neľutujem. Znovu som objavila nejaké hudobné poklady a domov prišla síce vyčerpaná, nevyspatá, ale - pozor, paradox - oddýchnutá. Oddýchnutá od problémov. Netrápi ma tam ani to, ako sa volám. Budúci rok to bude moja 6. Pohoda v poradí, tak verím, že bude čertovsky dobrá!

túto fotku chcel zverejniť môj spolusediaci :)
názorná ukážka polorozpadnutých náramkov, ktoré už toto leto pôjdu všetky dole :(

Bol už niekto z vás na hudobnom festivale?
A kto konkrétne na Pohode?
Ak máte nejaké vtipné, nezabudnuteľné spomienky, podeľte sa v komentári!

4 komentáre:

  1. Jee, zrovna jsem napsala o Colours! :D Zatím jsem to tu jen zběžně přelouskala, ale jsem ráda, že jste se měli dobře!! A musím napsat komentáře i k dalším článkům! :D A ještě něco jsem chtěla napsat... nevím :( Každopádně R.I.P. náramky :(

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Telepatia, ako vždycky. :D:D Pôjdem aj k tebe na blog čítať! No, zatiaľ mi je ľúto ich dávať dole, pretože M to akosi nefunguje (to, že vopcháš niečo do toho plastového somárinca a malo by to vraj povoliť :D )... ale zase, ak by mi M v Plzni vybavil prácu u jeho známeho, tak by som ich snáď mohla zopár mať. :D A dakedy už snáď dáme aj ten Skype, ach jaj. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ja stále rozmýšlam čí ísť alebo neisť na festival ale ked som si čítala tvoj článok tak ma nabudil isť ! :D rada by som ťa pozvala na moju letnú giveaway o letné šaty a voňavku :) pokiaľ máš chuť zapoj sa http://fashion-paradis.blogspot.sk/2014/07/summer-giveaway.html

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj! Ja som strašne nespoločenský človek, a pred piatimi rokmi som veľmi váhala, či si trúfam. A takto to dopadlo. Takže jednoznačne ísť. :) Len si treba dávať pozor na také drobnosti, ako napr. zabaliť si baterku na svietenie. :D Inak som rada za prečítanie článku, vďaka! Pozriem sa na giveaway, to ja rada, aj keď úspech som zatiaľ nikdy nemala. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za prečítanie článku. Ak sa rozhodneš zanechať tu reakciu, budeš odmenený/á pamlskom v podobe mojej odpovede.
Muc!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...